BRATISLAVA. „Dosť ľudí jeho meno špinilo, opľúvalo jeho ľudskú i komunistickú česť. Chcem povedať, že naša strana môže byť hrdá na to, že z takého proletárskeho chlapca, tam kdesi z východoslovenskej dediny, vychovala skvelého komunistu.“
Takto na zjazde komunistickej strany v roku 1971 bránil Vasila Biľaka prvý tajomník strany Gustáv Husák.
Obaja sa v skutočnosti nemali radi, no Husák pri sebe Biľaka strpel. Stáli za ním Sovieti, ktorých Biľak v auguste 1968 prosil o zásah proti demokratizácii.
Vyučil sa za krajčíra
- narodil sa v roku 1917 v Krajnej Bystrej pri Svidníku,
- má rusínsky pôvod, nehovoril dobre po slovensky,
- v Hradci Králové sa vyučil za krajčíra,
- do komunistickej strany vstúpil v roku 1945,
- v rokoch 1951 1953 študoval politickú školu v Prahe,
- v 50. rokoch ho poslali znovu zakladať družstvá v Prešovskom kraji, ktoré sa predtým rozpadli,
- do vedenia strany sa dostal v roku 1962,
- je podpísaný pod pozývacím listom z roku 1968, Sovietov prosil o zásah,
- udržal si vplyv v strane až do roku 1988, zvyšok života strávil vo vile na Slavíne,
- zomrel ako 96-ročný.
Biľak sa stal najmä po roku 1968 symbolom dogmatizmu a neschopnosti komunistickej strany ovládanej z Moskvy.
Od intelektuála mal ďaleko, slovenčinu miešal s rusínčinou a nebolo mu rozumieť. Na jeho príhovoroch sa ľudia smiali.
Kariére v strane táto neobratnosť nebránila.
„Bol bystrý a prefíkaný, v straníckom aparáte sa veľmi dobre pohyboval,“ hovorí historik Stanislav Sikora.
Biľak pritom okrem vyučenia za krajčíra v Hradci Králové, kde pričuchol k ľavicovým názorom, absolvoval len politickú školu pre komunistické kádre v 50. rokoch.
Ešte od majstra z Hradca Králové odchádzal s výborným prospechom, aj keď sa neskôr vravelo, že mohol šiť len nohavice a na výučnom liste mal napísané „na saká nepúšťať“. V skutočnosti tam takú poznámku nevidno.
Na kariéru v strane, do ktorej vstúpil v roku 1945, mal správny pôvod. Vyrastal v chudobnej rusínskej rodine s ôsmimi súrodencami v silne náboženskom prostredí v Krajnej Bystrej pri Svidníku.