Leopold Färber vyrastal v juhomoravských Boskoviciach, ale narodil sa 31. októbra 1928 v Starej Haliči – matka bola katolíčka zo Slovenska, otec moravský Žid.
Ako dieťa zo zmiešaného manželstva nemusel ísť počas okupácie do koncentračného tábora. Prišiel však o šestnásť blízkych príbuzných, ktorých Nemci buď zastrelili, alebo zavraždili v plynových komorách.
Balíčky skončili na kopePočúvajte a čítajte
Príbehy 20. storočia vysiela:
15. februára o 21.00 h Rádio Slovensko, relácia sa vysiela pravidelne každú nepárnu sobotu na Rádiu Slovensko,
vychádzajú aj v časopise Týždeň.
Dodnes spomína, že otcovu rodinu videl naposledy na boskovickom námestí, tesne pred nástupom do transportu.
„Povolili im balíčky do určitej váhy. Avšak na námestí im ich vzali a nahádzali na jednu kopu. Moja sesternica si držala malú bábiku, nejaký vojak k nej prišiel, bábiku jej z rúk vytrhol a hodil na hromadu. A ona ho kopla. Hoci to bolo len štvorročné decko, vojak ju tam pred všetkými zbil.“
Otec, ktorého pre deportáciou chránilo manželstvo so Slovenkou, Leopolda schytil a rýchlo odtiahol nabok, aby boli preč skôr, "než si niekto všimne, že aj my sme Židia“.
Bokom však Färber nezostal. Ako dospievajúci mladík, stolársky učeň a skaut (prezývaný podľa bábky Hurvínek) začal pomáhať protinacistickým odbojárom na Prostějovsku a Boskovicku.
„Bol som mladý, starší a skúsenejší ma držali nakrátko, robil som praobyčajnú spojku medzi jednotlivými skupinami,“ hovorí.
Je však známe, že bol veľmi spoľahlivou a odhodlanou spojkou a počas okupácie zrejme prispel k záchrane mnohých ľudí.
Výbušniny schoval do peceLeopold Färber sa nezaradil ani po vojne. KSČ sa mu nepozdávala, rovnako ako jeho príbuzným, ktorí svoje antipatie voči komunistom dosť nahlas vyjadrovali (s výnimkou jedného slovenského strýka, ktorý si naopak v strane budoval úspešnú kariéru).
S bratmi Jozefom a Františkom Markovcami preto po februárovom prevrate v roku 1948 založili protikomunistickú skupinu, začiatkom 50. rokov si zaobstarali výbušniny a chceli poškodiť miestnu policajnú školu, resp. úradovňu Zboru národnej bezpečnosti.
Nemali však dostatok skúseností (najstarší Leopold mal len niečo cez dvadsať rokov) a navyše vôbec nepoznali pravidlá konšpirácie, smola sa im skrátka lepila na päty.
Najskôr Jozef Marek, ktorý v skupine vystupoval ako „hlavný pyrotechnik“, schoval výbušniny do kachľovej pece v skautskej klubovni. Kamarátom to však nepovedal.
Leopold si v peci zakúril, výbuch mu poškodil oba ušné bubienky a vyrazil oko – od tej doby má sklenenú náhradu.
Zranenie síce Hurvínek pred úradmi nejako uhral, no aj tak ho spolu s Markovcami zadržali.
Na jar 1950 sa v kraji totiž objavili plagáty s nápisom Smrť komunizmu a ŠtB začala vec vyšetrovať. Letáky totiž kreslili a rozhadzovali deti, ktoré povzbudilo rozprávanie skautského vedúceho Färbera.
Nešlo o to, že by ich Färber na niečo navádzal, ale inšpiroval ich, keď im rozprával o vojne a o tom, ako tajne vyrábali rovnaké letáky.
Eštebáci potom Hurvínka začali sledovať a v máji 1950 ho spolu s Jozefom Markom zatkli. Mladšieho Františka Mareka zatkli o pár mesiacov neskôr.
V tom istom roku komunisti zakázali aj skauting.
Leopold Färber (vpravo) bol dlhoročným skautom.
FOTO - POST BELLUM
Budeme počítať do trochReferenti Štátnej bezpečnosti si z vyšetrovania Leopolda Färbera urobili sadistickú zábavu, pravdepodobne to boli tí istí, čo jeho matke poslali skrvavené oblečenie.
„Hovorili: ,Ty máš, človeče, z pekla šťastie. Zajtra bude amnestia. Tu máš papier, napíš, čo ste robili – a ideš domov.‘ Ja som však nič nenapísal. Na druhý deň prišli a to už išlo do tuhého. Priviazali ma k stoličke, dali mi papier a povedali: ,Napíš list na rozlúčku,‘“ spomína Hurvínek.
„K výpovedi som sa však stále nemal. Zaviazali mi teda oči a povedali: ,Dáme ti ešte šancu. Budeme počítať do troch. Jeden, jeden a pol, jeden a trištvrte, dva...‘ Takto to naťahovali. Potom zrevali: ,Tak budeš hovoriť alebo nie?‘ Ja som im povedal, že už som im predsa vysvetľoval, ako to všetko bolo, že sme nechceli, aby deti letáky písali. A zrazu zaznela rana. Bol som celý mokrý od strachu. Vystrelili z poplašnej pištole a hrozne sa tomu smiali.“
Leopold Färber začal vypovedať až potom, čo ho zbili a ukázali mu výpovede kamarátov. Dostal za „zločiny proti republike“ šestnásť rokov väzenia, Jozef Marek dostal desať rokov a František Marek dva roky v ústave pre mladistvých.
FOTO - POST BELLUM
Oko sa kotúľalo chodbouOkrem iných väzníc poznal Leopold Färber aj plzenské Bory, kde ho týral krutý bachar Václav Brabec.
„Brabec ma zbil do krvi. Na druhý deň prišiel znova a spýtal sa: ,Tak čo, už ťa ako nováčika zbili?‘ Ja som odpovedal: ,Áno, vy, včera!‘ A plésk, už som ju mal. Zasa ma zmlátil. Hovoril som si, že toto neprežijem. O nejaký čas prišiel zase do cely a hovorí: ,Už si dostal ako nováčik po hube?!‘ Tentokrát som mlčal. Opäť ma začal mlátiť, bil ma do tváre a zrazu sa to stalo. Nejako zavadil o moje sklenené oko, ono vypadlo a kotúľalo sa po cele. To si neviete ani predstaviť, ten jeho výraz. Pozeral na mňa vyplašene, úplne zhrozene, vycúval z cely a už sa ma nikdy nedotkol.“
Leopold Färber si odsedel osem rokov. Po prepustení dlhé roky staval cesty, neskôr mu povolili aranžovať výklady.
Už počas normalizácie začal zhromažďovať svedectvá a dokumenty o zločinoch nacistov a komunistov, obzvlášť sa zaujímal o osudy vojenských veteránov zo západného frontu.
V roku 2012 získal Leopold Färber Cenu Pamäti národa, ktorú mu udelila nezisková organizácia Post Bellum.
Podľa príbehov Leopolda Färbera vznikol aj komiks:
Komiks
Príbehy 20. storočiaNie sú vám tieto osudy ľahostajné?
Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).
Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).
Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.
Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!
Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.
Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.
Autor: Adam Drda, Mikuláš Kroupa
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
