Trpiacemu treba pomôcť, aj keď je nakazený vírusom HIV. No treba aj držať základné pravidlá ochrany pred infekciou, vraví prednosta stomatologickej kliniky.
BRATISLAVA. Je jediným bratislavským stomatológom zo sedemdesiatich oslovených, ktorý bol ochotný ošetriť HIV pozitívneho Petra z hlavného mesta. Jeho príbeh priniesol denník SME 15. januára.
„Iste nie som jediný, na našej klinike je nás viac,“ hovorí Peter Stanko, prednosta Kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Lekárskej fakulty UK, ktorá sídli v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave.
Ročne tam ošetria niekoľko HIV pozitívnych ľudí.
Dôležitá je ochota
„Je to trpiaci človek, ktorému treba pomôcť,“ odpovedá na otázku, prečo neodmieta ošetriť HIV pozitívnych pacientov.
Pomoc týmto ľuďom vníma ako profesionálnu povinnosť. „Je to aj otázka presvedčenia a dobrej vôle.“
Strach z HIV vírusu je podľa neho prehnaný. „Každý sa ho bojí, aj lekár v teréne, akoby to bolo niečo, čo rovno dostane.“
Ak stomatológ dodržiava základné pravidlá ošetrenia takéhoto pacienta, riziko prenosu vírusu je „veľmi malé, prakticky žiadne“, vysvetľuje. Pre zubára je podľa neho väčším rizikom hepatitída, ktorá je u nás rozšírenejšia.
HIV pozitívneho pacienta musia podľa prednostu ošetriť ako posledného, na konci ordinačných hodín. Pri zákroku sú zubný lekár aj asistujúca sestra kompletne zahalení. Okrem rúška si Stanko dáva aj ochranný štít, pre prípad, že by pacient kašľal.
Ochranné pomôcky sa používajú jednorazové a po zákroku sa likvidujú ako infekčný materiál.