SME

Dostane facku, vráti päsťou (veľký profil Štefana Harabina)

Dostane facku, vráti päsťou (veľký profil Štefana Harabina)

Presne pred šestnástimi rokmi zvolil parlament Štefana Harabina po prvý raz za predsedu Najvyššieho súdu.

[content type="longread-pos" pos="full"]

Presne pred šestnástimi rokmi zvolil parlament Štefana Harabina
po prvý raz za predsedu Najvyššieho súdu.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/4/70/7098234/otv.jpg" author="" longread-pos="full"]Foto: SME - Tomáš Benedikovič[/content]

[content type="longread-pos" pos="left"]

Autor:
Veronika Prušová

ver.jpg

[/content]

Odkiaľ prišiel? Ako sa mu podarilo ovládnuť justíciu? Zostane vo funkcii? Denník SME navštívil rodisko Štefana Harabina, hovoril s jeho spolupracovníkmi aj odporcami, aby našiel odpovede. Na niekoľko otázok redakcie odpovedal po januárovom zasadnutí Súdnej rady aj sám Harabin.

Dom s červenou fasádou neďaleko obecného úradu v Ľubici je neprehliadnuteľný. Visí na ňom oznam „Na predaj“. Jeho majiteľ, obecný poslanec a výtvarník Ladislav Majoroši sa ho snaží predať už tretí rok. Písal aj Štefanovi Harabinovi, ktorý sa tam narodil, ale odpoveď neprišla. Majoroši nás ochotne púšťa do zrekonštruovaného domu s pôvodnou kamennou dlažbou. Verí, že publicita mu pomôže nájsť záujemcu. Stavbu kúpil od mesta Kežmarok v roku 1991, keď Ľubica bola ešte jeho súčasťou. Bol vtedy už prázdny, iba v jednej malej miestnosti na prízemí žila Harabinova mama.

[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/sme.sk"][/content]Pôvodným majiteľom veľkého meštianskeho domu bol najbohatší ľubický gazda Emil Scholz. Po druhej svetovej vojne ho tak ako všetkých Nemcov vysťahovali a dom získali Harabinovci. „Dostali ho do vienka tak ako väčšina, ktorá v tom čase stála na tej správnej strane,“ vraví Majoroši. Výtvarník hovorí, že keď dom získal, podobal sa „ruine ako Strečno“. Potom, ako ho obnovil, si v jednom z bulvárnych denníkov prečítal, ako sa vraj Harabin o svoj rodný dom ukážkovo stará.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/4/70/7098234/01.jpg" author=""]Rodný dom Štefana Harabina je na predaj. Foto: SME - Tomáš Benedikovič[/content]

Mnohí Ľubičania sú pri zmienke o šéfovi Najvyššieho súdu skúpi na slovo. Traduje sa medzi nimi, že nebyť jeho, nemajú v obci pravoslávny kostol. Či aj osobne prispel, nevedia, no isté je, že zohnal peniaze na jeho stavbu, a to vraj cez grécku ambasádu. To však nie je podľa súčasného starostu obce Petra Repčáka (Most-Híd) jediná jeho zásluha. Šíri aj dobré meno obce. Prečo nie je na webe spomenutý medzi slávnymi rodákmi Ľubice? „Lebo ešte žije,“ pohotovo vysvetľuje starosta. To platí aj o dvojnásobnej majsterke Európy v súbornom cvičení kata Marcele Remiašovej, ktorá zmienku na internete má. „Doplníme,“ prisľúbi Repčák. Zatiaľ nedoplnili.

Repčák priznáva, že o Harabinovi je počuť viac zlého ako dobrého. Za to vraj môžu novinári. Súhlasí aj ďalší starší pán na ulici. „On si povie tak dedinsky, tak ako to uzná za vhodné. Tak priamo. A takí Bratislavčania, každý to inak pochopí.“ Zdá sa, že sudcu pozná dôvernejšie. Je to jeho rodina, no viac prezradiť nechce. Len toľko, že aj Štefana funkcie zmenili. „Musel sa zmeniť. Keď je zajac medzi líškami, tak čo má robiť? Líšok je dvadsať a zajac jeden. Ako len musí kľučkovať medzi nimi, aby prežil?“ Keď odíde, ďalší sused prezradí, že to bol Harabinov strýc.

Natrafiť v Ľubici na Harabinovcov alebo ich rodinu nie je problém. Exminister spravodlivosti sa rád chváli, že má 150 až 200 synovcov, neterí a bratrancov. Pochádza z deviatich súrodencov, jeho rodičia boli celý život roľníci.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/4/70/7098234/10.jpg" author="" longread-pos="full"]Bozky Štefana Harabina sú už dnes slávne, predseda Najvyššieho súdu vrúcnosť svojich pozdravov vysvetľuje tým, že ide o starý slovanský zvyk. Foto: SME – Gabriel Kuchta[/content]

Pracovitý a slušný

Štefan Harabin
  • Narodil sa 4. mája 1957 v Ľubici, je ženatý, má štyri deti;
  • absolvoval Gymnázium v Kežmarku;
  • v rokoch 1976 až 1980 študoval na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach;
  • po ukončení štúdia bol dva roky justičným čakateľom na Krajskom súde v Košiciach;
  • za sudcu bol menovaný v roku 1983, odkedy pôsobil na Okresnom súde v Poprade a to do roku 1990
  • v rokoch 1991 a 1992 bol vedúcim trestného oddelenia ministerstva spravodlivosti;
  • od roku 1993 je sudcom Najvyššieho súdu;
  • v rokoch 1996 až 1998 bol predsedom trestného kolégia;
  • predsedom Najvyššieho súdu sa stal po prvý raz v roku 1998;
  • 2003 až 2006 predseda trestného senátu;
  • v rokoch 2006 až 2009 bol ministrom spravodlivosti ako nominant HZDS;
  • od 23. júna 2009 je predsedom Súdnej rady a Najvyššieho súdu.

Harabinovci nútili deti do učenia. Školu mal malý Štefan hneď cez cestu. „Bárs dobrý kamarát to bol,“ hovorí Peter Skybjak. Je cítiť, že je na dávneho spolužiaka hrdý. S úsmevom spomína, ako sedávali v jednej lavici. S nadšením nás vedie k budove niekdajšej školy, kde teraz sídli obecná polícia a v telocvični je zriadené fitnescentrum. Ukáže okná, kde kedysi bola ich prvá a druhá trieda. Štefana vraj bavili všetky predmety, bol všestranný a učil sa tak na dvojky, trojky.

„S ním sa lumpáctva nerobili. On hrával futbal a veru dobrý futbalista to bol,“ vraví Skybjak. A hoci ako dieťa zavítal aj k Harabinovcom domov, už dávno sa s predsedom Najvyššieho súdu nevidel. Do Ľubice už nechodieva tak často ako kedysi. Ani stretávku zo základnej školy pred pár rokmi nestihol. „Sľuboval, že dôjde, ale nakoniec sa v posledný deň ospravedlnil. Musel ísť do Číny.“

Štefan pokračoval v štúdiu na gymnáziu v neďalekom Kežmarku. Tam ho oslovili spoločenské vedy a história, ktorú pôvodne chcel aj študovať, no brali málo študentov. Tak sa rozhodol pre právo, kde sa tiež robili prijímačky z dejín.

Vtedajší dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Pavol Suchoža si na Harabina spomína ako na veľmi dobrého študenta. „Vyznačoval sa nesmiernou pracovitosťou, skromnosťou, cieľavedomosťou a slušnosťou,“ vraví profesor s tým, že mu neprichodí hodnotiť obdobie po ukončení školy.

Právo ukončil v roku 1980 a stal sa justičným čakateľom na Krajskom súde v Košiciach. Za sudcu ho vymenovali v roku 1983, pôsobil na Okresnom súde v Poprade. Asi v roku 1985 vstúpil do komunistickej strany. „Logicky, že dobrovoľne, lebo som svojprávny človek. Keby som nechcel, nikto by ma nedonútil. V tom čase bolo deväťdesiatosem percent ľudí z justície v komunistickej strane. Aj u nás sme mali sudkyňu, ktorá chodila do kostola a nikto jej nič nerobil. Predseda jej vyčítal, že chodí do kostola, na schôdzi som ju bránil s tým, že má dobré výsledky,“ vysvetľoval v roku 2003 v jedinom veľkom rozhovore, ktorý kedy denníku SME poskytol.

Nie všetci videli členstvo v strane rovnako. „Sudca nemá byť členom nijakej strany, a aj za komunizmu sa to dalo,“ povedal pred šiestimi rokmi v Domino fóre bývalý prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Majchrák. Priznal, že sa s členstvom dlho vyrovnával a vstup do strany označil za chybu.

V minulosti denník SME informoval, že Harabin za minulého režimu odsúdil františkánskeho kňaza Bystríka Cyrila Janíka za podvod na 28 mesiacov nepodmienečne v procese, ktorý zinscenovala ŠtB. Za článok noviny zažaloval, tvrdil, že kňaza nesúdil za prejav viery, ale za majetkový delikt. Najskôr ho oslobodil, no po rozhodnutí košického krajského súdu verdikt zmenil.

Po rokoch priznal, že o prítomnosti agentov ŠtB v pojednávacej miestnosti vedel. Za článok vysúdil 33-tisíc eur. Hoci Ústavný súd povedal, že suma bola neprimerane prísna, senát bratislavskej krajskej sudkyne Márie Šramkovej verdikt zopakoval. O pár mesiacov vyhrala výberové konanie na Najvyšší súd, ktorému víťaz sporu predsedal.

Harabin bol straník, no zmena režimu mu priala. Na starších sudcov bol vyvíjaný spoločenský tlak, ktorý mnohí neuniesli, z justície odchádzali. Aj na Najvyššom súde začali chýbať trestní sudcovia. Jedno miesto obsadil Harabin. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov, teda v časoch, keď na to, aby sudca prešiel na Najvyšší súd, stačil súhlas predsedu a rozhodnutie ministra spravodlivosti.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3CQ3 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3CQ3 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Policajti, vojaci aj vrtuľník. Vrahov Kubašiaka hľadali tri dni

Obvinenia voči Šajgalovi, ktorý je na úteku, odznova prejedná prvostupňový okresný súd.

Igor Šajgal

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

Predseda parlamentu Andrej Danko.

Haagsky tribunál trestal najmä Srbov, po Mladičovi končí

Miloševič počas procesu zomrel, srbského extrémistu oslobodili.

Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič.

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov Plus

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti.

Dvojica Zeman - Babiš formuje osud Česka, no nepriamo ovplyvní aj Slovensko.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop