Oddeľovanie rómskych detí a ich následné preraďovanie do tried s nerómskymi deťmi v ZŠ na Francisciho ulici mesto odmieta.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie denníka Korzár.
LEVOČA. V stredu sa na pôde Mestského úradu v Levoči stretli zástupcovia AI spolu s vedením mesta. Stretnutie iniciovala AI. Otázkou bolo, či na škole nedochádza ku desegregácii rómskych tried.
„Túto skutočnosť sme zistili na základe informácií od rómskych rodičov. Podľa našich informácií by malo v škole v tomto období dochádzať k preraďovaniu rómskych a nerómskych detí do iných tried a k ich zmiešavaniu, táto skutočnosť nám však na stretnutí so samosprávou potvrdená nebola,“ uviedla Lenka Machlicová z AI.
Ako zdôraznila, Štátna školská inšpekcia potvrdila, že niekoľko tried, konkrétne 96 žiakov a žiačok, je v Levoči v čisto rómskych triedach.
Mesto: v školách máme zmiešané triedy
Podľa primátora Miroslava Vilkovského (Smer), však kontrola zo strany kompetentných orgánov žiadne informácie o segregácii na škole nepotvrdila.
„My nepripúšťame termín desegregácie, lebo ani žiadna segregácia na tejto, či iných školách v pôsobnosti mesta sa nedeje,“ zdôraznil primátor.
Zároveň odmietol porovnávať prípad v Šarišských Michaľanoch s mestom Levoča.
„Fenomén údajnej segregácie rómskych žiakov na škole vznikol v septembri 2011 pri nástupe detí do prvého ročníka. Deti, ktoré nenavštevovali predškolské zariadenie boli na základe záverov posúdenia centrom pedagogicko-psychologického poradenstva zaradené do nultého ročníka, aby dobehli svojich rovesníkov. Je to aj zákonná povinnosť. Vtedy možno vznikol akýsi šum ohľadom údajnej segregácie. Takéto overovanie sa nakoniec robí pri nástupe do každého prvého ročníka. Deti, ktoré nenavštevovali materskú školu sú istým spôsobom hendikepované oproti ostatným,“ doplnil primátor.
Zdôraznil, že v škole na Francisciho ulici, ako aj v ostatných mestských školách sú zmiešané triedy, tak ako to bolo aj v roku 2011, aj 2012, či vlani.
Odlišný pohľad na vec
Podľa Vilkovského, vôľa rodiča, kde dá do školy svoje dieťa, je prvoradá.
„Rodič je ten, ktorý jediný rozhodne o tom, kde zapíše svoje dieťa. Zástupkyňa z AI sa odvolávala na európske súdne rozhodnutie, ktoré hovorí, že rodičia nie sú jediní kompetentní. Toto sú odlišné pohľady na vec zo strany mesta i AI. Z nášho pohľadu je všetko v zmysle zákona,“ povedal Vilkovský.
Ako uviedol, mesto ako zriaďovateľ škôl od roku 2011 nedostalo žiadnu požiadavku zo strany rodičov o preradenie dieťaťa do inej triedy. Ak by takýto prípad nastal, okamžite by to riešil príslušný školský úrad. Viklovský nemá informácie o tom, že by nejakí rodičia o to požiadali .
„Slovenská legislatíva zakazuje segregáciu v praxi. Náš postoj je od roku 2011 nemenný. Upozorňujeme na to, že v Levoči, ale aj iných školách sa deje to, že buď z rozhodnutia zriaďovateľa alebo riaditeľa školy sa vytvárajú segregované triedy pre rómskych žiakov,“ tvrdí Machlicová.
Podľa nej by sa mal štát viac zaujímať o segregáciu rómskych detí.
“Mal by pomôcť zriaďovateľovi napr. zvážať rómske deti do väčších miest, kde by mohli študovať s ostatnými deťmi. Našou prioritou je inkluzívne vzdelávanie. V rozpore s tým je napr. aj budovanie kontajnerových škôl, ktoré sa budujú v obciach s rómskymi osadami,“ dodala Machlicová.
Výstavbu kontajnerových škôl v súčasnosti podporuje ministerstvo školstva v spolupráci s úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Rezort od vlaňajška schválil 68 žiadostí o dotácie na ich vybudovanie, aby tým riešil nepriaznivú situáciu rómskej komunity.
Rodičia, ktorých sme pred školou v Levoči oslovili, zhodne tvrdili, že problém so segregáciou nevnímajú.
Autor: šim
Beata
Balogová
