Účasť v komunálnych voľbách býva nižšia ako v parlamentných. Prečo?
„Lebo ‘veľká politika‘ a centrálne rozhodnutia sú ešte stále tými dôležitejšími. Postavy veľkej politiky sú medializované, priťahujú záujem a vyvolávajú emócie. Konflikty v nej sú všeobecne známe, ľudia sú do toho zatiahnutí. ‘Malá politika‘ priťahuje menej pozornosti, neraz sa vníma ako ‘druhá liga‘. Niečo z toho je len záležitosťou neprimeraných stereotypov.“
Možno očakávať, že v budúcnosti bude ľudí viac zaujímať komunálna ako parlamentná politika?
„Môže sa tak stať, keď sa o najdôležitejších otázkach bude rozhodovať na lokálnej úrovni a ľudia budú cítiť rôzne reálne ponuky a ak médiá dokážu príťažlivo podať dramatickú zápletku. Alebo ak parlamentná politika rozšíri nudu a ľahostajnosť a začne ľudí zaujímať ešte menej než komunálna. Všetko je možné, v blízkej budúcnosti ale nie veľmi pravdepodobné.“
Ako si vysvetľujete vznik koalícií na miestnej úrovni, ktoré sú v protiklade s podobou koalície v parlamente?
„Medzi veľkým množstvom miestnych koalícií býva kuriózna iba menšia časť. Ale priťahuje najviac pozornosti. Spojenectvá ani konflikty na miestnej úrovni nie sú iba odtlačkami hodnotových či záujmových spojenectiev a konfliktov vo ‘veľkej politike‘. Sú dosť autonómne. Do hry vstupujú miestne individuálne a skupinové záujmy, ako aj osobné vzťahy. Ale tiež obyčajná názorová či hodnotová dopletenosť. Miestne konflikty majú svoje jedinečné histórie, ktoré niekedy vysvetľujú konanie postáv. Iná možnosť: niekoľko podnikateľov má záujem na smerovaní obce – ovládnu na miestnej úrovni politické pozície, dohodnú sa a priamo rozhodujú. V menších obciach sú aj kandidáti posudzovaní podľa osobnej reputácie a schopnosti urobiť niečo pre obec, menej podľa straníckeho dresu. Netreba tiež zabudnúť, že často všetci hrávali spolu futbal.“
Ak strany vyznávajú určité princípy a zásady, prečo sa na komunálnej úrovni spájajú v podobe, ktorá im odporuje?
„Princípy a zásady nemusia byť pre nich veľmi dôležité. A nemusia sa k nim ani veľmi hlásiť, keďže sú pod menšou kontrolou médií. Ani miestni voliči nemusia považovať ‘princípy‘ za najdôležitejšie kritérium. Politika je aj presadzovaním záujmov a uzatváraním kompromisov, vyjednávaním ‘obchodov‘.“
Možno očakávať, že komunálne voľby budú akýmsi dozvukom parlamentných a volebné zisky sa nebudú líšiť?
„Volebnými ziskami môžu byť získané voličské hlasy, ale aj získané poslanecké mandáty. Medzi získaným podielom hlasov a mandátov môže byť niekedy značný rozdiel. Faktom však je, že posledné komunálne voľby, ktoré sa konali v decembri 1998, tri mesiace po parlamentných voľbách – podobne ako teraz – ukázali istú podobnosť. V komunálnych voľbách zvyknú ísť dopredu strany, ktoré sú pevnejšie zakorenené na lokálnej úrovni – v roku 1998 to boli najmä HZDS, KDH a SDĽ.“
(sp)
