O komunistickom prezidentovi Československa Gustávovi Husákovi vyšla doteraz najväčšia monografia.
Vyrastal v prísnej katolíckej výchove. Z ilegálnej komunistickej strany ho vylúčili. Alexander Mach ho poslal na Ukrajinu, kde ho chcel liečiť z komunizmu a s Alexandrom Dubčekom ich počas Pražskej jari spájal iba chlad.
Aj menej známe stránky Husákovho života sa snaží osvetliť nová, vyše tisícstranová publikácia Historického ústavu SAV, na ktorej sa podieľalo štyridsať slovenských a českých historikov.
Kniha Gustáv Husák - moc politiky, politik moci je doteraz jeho najväčšou biografiou – unikátna je aj tým, že mapuje na pozadí historických období nielen jeho životné rozhodnutia, ale aj ich motivácie.
„Medzi prvé a hlavné omyly patrilo určite to, že si nevybral dráhu advokáta, právnika či demokratického politika. Od toho sa potom odvíjali aj tie ďalšie v jeho živote,“ myslí si šéf Historického ústavu SAV Slavomír Michálek, ktorý je spoluzostavovateľom publikácie.
Na kariéru demokrata mal pritom Husák tie najlepšie predpoklady – jeho otec sympatizoval s agrárnikmi a viedol mladého Gustáva v duchu silnej katolíckej výchovy.
Osudná brigáda v Patrónke
Prečo ambiciózneho Husáka, ktorý bol už v šestnástich rokoch členom Komunistického zväzu mládeže, oslovila komunistická utópia, vysvetľujú autori štúdie najmä premenlivosťou obdobia, v ktorom vyrastal. Sám nakoniec píše o svojom rozhodnutí aj vo svojich najstarších článkoch.
„Pre sociálne rozdiely kritizoval vtedajší kapitalizmus, že danú situáciu upevňuje a nesnaží sa ju systémovo riešiť. Sociálne problémy však nedostatočne riešil aj režim 1. ČSR, ku ktorému ho viedli na gymnáziu. Hľadajúc východisko, priklonil sa k sovietskemu komunizmu. Ten sa vtedy v intelektuálnych kruhoch prezentoval ako vhodná alternatíva,“ hovorí historik Martin Mocko s tým, že jeho zločinným stránkam vtedy mladí ešte neverili.
„Gustáv Husák sa definitívne priklonil ku komunistickým myšlienkam v druhej polovici roka 1929. Stalo sa tak pod vplyvom vlastnej sociálnej situácie, ale aj starších ľavicovo orientovaných spolužiakov a robotníkov v továrni v bratislavskej Patrónke, kde si cez leto privyrábal,“ vysvetľuje historik Tomáš Černák s tým, že už v roku 1929 sa Husák stal členom Komsomolu.
V tridsiatych rokoch sa ku komunistickým myšlienkam hlásila už početná skupina dorastu, k čomu podľa historika Juraja Benka prispel svojou publikačnou a organizačnou činnosťou aj mladý Gustáv Husák, ktorý sa stával uznávanou osobnosťou nového hnutia.
