Ako ste sa zoznámili s kňazom Mariánom Kuffom?
Pred pätnástimi rokmi som sa pri nakrúcaní jedného dokumentu v Česku dozvedel, že jeden zaujímavý farár v Žakovciach sa venuje ľuďom na okraji spoločnosti. Prišiel som s nápadom urobiť o ňom dokument do televízie Markíza. Dramaturgička mi povedala, že je zbytočné sa o to pokúšať, že ho už viackrát kontaktovala, ale on nikdy nedal súhlas. Napriek tomu som sa vybral za ním. Dodnes ani netuším, čo som mu vlastne povedal, čím som argumentoval, že s nakrúcaním napokon súhlasil. Pre Českú televíziu som nakrútil o ňom neskôr dva filmy, Česi mali oňho paradoxne väčší záujem.
Tak vznikol aj film Všetky moje deti?
Pôvodne som rozmýšľal o tom, že budem pokračovať v mapovaní príbehov Kuffových chlapcov zo žakovskej komunity. Ale prišiel som za Marošom práve v čase, keď štartoval pomoc rómskym osadám. Spolu s ním som navštívil najbližšiu osadu. Prostredie ľudskej beznádeje a nesmiernej biedy mnou hlboko otriaslo. Rozhodol som sa, že budem časozberne sledovať Marošovu „rómsku misiu“.
Odkiaľ ste získali financie?
Mal som šťastie, že vývoj filmu podporil Mediadesk. Práve vďaka tejto podpore sme mohli chodiť do osád opakovane. Zoznamoval som sa postupne s rodinami našich hlavných účinkujúcich, rozprávali mi ich trpké životné príbehy. Neskôr sme získali finančnú podporu Audiovizuálneho fondu a dokonca aj európskeho fondu Eurimage ako jediný dokument z Česka a Slovenska za minulý rok. Okrem Českej televízie do projektu ako koprodukčný partner vstúpila RTVS.
Prídu sa ľudia pozrieť, ako si Rómovia stavajú chatrče? Aké reakcie divákov očakávate?
Film predsa nie je len o tom, ako si stavajú chatrče. Zobrazuje príbeh skutočnej obetavej lásky aj drámu života a smrti, scény láskavého humoru. A dielo lásky Mariána Kuffu – ako mu hovorím – oslovuje čoraz viac ľudí. Keby náš film zasiahol len týchto zapálených, aj tak je to úžasná vec. Ale mali by sme si priať, aby si ho prišli pozrieť aj tí, ktorí o Rómoch rozhodujú. Aby sa nad ním zamysleli a vyrazili do terénu.
Neprehĺbi váš film len všeobecný pocit bezmocnosti?
To by bolo veľké nepochopenie. Maroš Kuffa skutočne ukazuje cestu pre ľudí, vstupuje nám do svedomia. Ide to pomaly, ťažko, ale ide.
Ako jeho aktivity vnímajú samotné cirkevné kruhy?
