Stanislav Čonka, jeden z protagonistov filmu Všetky moje deti, dopozeral dokument o živote vlastnej komunity na jeho bratislavskej premiére so slzami v očiach.
„Naozaj ten život máme ťažký, uvedomujem si, že žijeme biedne a ťažko. Melieme z posledného, ale musíme to vydržať, pomáhať si navzájom,“ vzdychol si.
Štyridsaťštyriročný Stanislav Čonka má v rómskej osade vo Veľkej Lomnici prirodzenú autoritu. „Keď zomrel vajda, mal som sa ním stať, ale odmietol som, nemohol som. Celá obec ma však pozná, vidia ma s pánom farárom, berú ma inak ako ostatných Rómov. My žijeme s Bohom, to nás naučil pán farár Kuffa, nechceme ho sklamať. Nič nechceme, len aby sa presťahoval k nám, aby bol naším farárom,“ hovorí Čonka o kňazovi, ktorému už osemnásť rokov pomáha.
V Kuffovej domácej komunite, ktorú si vybudoval v Žakovciach s bývalými kriminálnikmi, narkomanmi či prostitútkami, je Čonka ako doma. Spolupracuje pri distribúcii pomoci určenej Rómom. „Musel som kúpiť aviu, ňou teraz vozím Rómom nábytok. Pán farár mi chcel za odvoz platiť 20 eur, ale ja som od neho neprijal ani halier. Chcem mu pomôcť, aby nemal toľko starostí, aby mal trochu času aj pre seba. Minulý týždeň bol zas chorý, keď je stále vonku v tej zime, tak musí ochorieť,“ opisuje.
Kuffa nechodí v reverende, ale v montérkach. Osadám vo Veľkej Lomnici či v Huncovciach pomáha, aj keď nepatria do jeho farnosti.
„Ten pán Kuffa, je človek s obrovských srdcom, keby bolo viac takých, svet by inak vyzeral. My máme v Lomnici farára aj kaplána, ale nerobia to, čo on,“ hovorí Čonka o kňazovi, za ktorým chodia Rómovia zďaleka, aj keď sa ich deťom rozpadnú topánky.
Čonka pomáha aj domácemu kňazovi vo Veľkej Lomnici. „Chodíme so ženou do cirkevnej školy pre animátorov, vzdelávame sa stále o Bohu,“ vysvetľuje.
Typický príbeh
Stanov príbeh patrí k tým lepším, ale v mnohom je typický.
