BRATISLAVA. Rómovia sa u nás dožívajú o päť až sedem rokov menej ako slovenská väčšina. Je za tým odlišný vzťah k vlastnému zdraviu, ale čiastočne aj nastavenie zdravotníctva, ktoré nepočíta s ich odlišnými potrebami.
Vyplýva to z niekoľkoročného výskumu sociálneho antropológa Andreja Beláka, ktorý sledoval zdravotný stav Rómov a ich problémy pri kontakte s naším zdravotníctvom.
Príkladom je odlišné využitie rýchlej záchrannej služby, kde je už dnes väčšina zásahov neurgentných. „Z majority volajú sanitky najčastejšie osamelí starší ľudia. Ľudia z osád zase často využívajú záchranárov ako taxikárov,“ hovorí Belák.
Každodenné problémy nemocníc a záchranárov pri práci so segregovanými rómskymi komunitami ministerstvo zdravotníctva nevidí.
„Neevidujeme žiadne sťažnosti od zdravotníckych pracovníkov,“ odpovedá ministerstvo. Nemá ani informácie o zneužívaní sanitiek v regiónoch, kde žijú početné rómske komunity.
Skúmal, prečo je zdravie Rómov horšie: Chyba je aj v systémeČítajte
Problémy so srdcom
Výskum Rozvojového programu OSN z roku 2010 ukázal, že Rómovia trpia najčastejšie na srdcovocievne ochorenia. Za nimi nasledovali dýchacie ochorenia a alergie.