BRATISLAVA. Už vyše roka a pol skúma v sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa (ÚPN) obdobie komunistickej neslobody aj historik Ján Bobák.
Bývalého člena komunistickej strany a lektora marxizmu-leninizmu prijímal bývalý šéf Ivan Petranský, ktorý s ním predtým pracoval v Historickom ústave Matice slovenskej.
Petranský ho prijal štyri mesiace po tom, čo prepustil pre nedostatok peňazí šiestich zamestnancov ústavu.
„Pre ľudí prenasledovaných minulým režimom je pôsobenie bývalého komunistu v ústave výsmech,“ hovorí politický väzeň z 50. rokov Jozef Baník.
Skúma to, čo robil
„Mohol sa nechať iba zviesť normalizačnou vlnou, ale on bol aktívnym lektorom marxizmu-leninizmu, čo bol jeho podiel na deformovaní histórie,“ myslí si historik Patrik Dubovský, ktorý musel z ÚPN za éry Petranského odísť. Po prijatí Bobáka organizoval so zástupcami politických väzňov protest.
Politológ Roman Michelko, ktorý sa uchádzal o post šéfa Matice slovenskej, sa Bobáka zastáva a upozorňuje na iných historikov s komunistickou minulosťou, ktorí pôsobia aj v iných historických ústavoch.
Podľa českého historika Petra Blažeka je však problémom, že Bobák po roku 1989 neurobil žiadnu sebareflexiu svojej dovtedajšej vedeckej práce.
