BRATISLAVA. Týfus, syfilis, mumps, tuberkulóza, žltačka, pôrody v chatrčiach. Asistenti zdravia za štyri mesiace pôsobenia vo vyše sto rómskych osadách pomáhali potlačiť hromadný výskyt týchto chorôb.
V okrese Prešov dokonca bojovali s mnohými prípadmi tuberkulózy. Robia zdravotnú osvetu pre vyše 110-tisíc segregovaných Rómov.
Zatiaľ čo odborníci aj lekári takúto pomoc žiadajú, štát ju zrejme od júna zruší pre nedostatok peňazí.
Niekoľkomesačný výskum sociálneho antropológa Andreja Beláka pritom ukázal, že slovenské zdravotníctvo nie je schopné poskytnúť štandardnú zdravotnú starostlivosť segregovaným Rómom a sami zdravotníci volajú po terénnych asistentoch.
V rozhovore pre SME opísal Belák najzávažnejšie nedostatky, s ktorými každodenne bojujú nemocnice i rómski pacienti. Príčinou sú najmä výrazné kultúrne rozdiely a veľmi zlé hygienické návyky v najchudobnejších komunitách.
Potkany a voda z potoka
Obyvatelia osád preto žijú priemerne o päť až sedem rokov kratšie ako väčšinová spoločnosť.
„Vo všetkých lokalitách, kde asistenti pôsobia, je nadmerný výskyt vší a potkanov. V tretine lokalít sa riešia nevyhovujúce zdroje pitnej vody a niekde používajú ako zdroj vodu z potoka,“ opisuje Elena Marušáková z Platformy na podporu zdravia znevýhodnených skupín, ktorá od jesene zastrešuje projekt Zdravé komunity.
Stav v slovenských osadách si všimla aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá Belákov výskum spolufinancovala.
„Zdravotný stav Rómov v komunitách zaostáva oproti majoritnej spoločnosti takmer vo všetkých parametroch. Príčiny by sme nemali hľadať len v samotných Rómoch,“ upozornila Darina Sedláková, šéfka kancelárie WHO na Slovensku.
