BRATISLAVA. Kancelária Národnej rady pod vedením Pavla Pašku podľa Hospodárskych novín obišla zákon.
Koncom minulého roka nakúpila bezpečnostné opatrenia pre budovu parlamentu bez súťaže formou dodatku k už existujúcej zmluve so spoločnosťou SecuriLas.
Zhodou okolností to bolo len pár dní pred tým, ako vypršala platnosť zmluvy, podpísanej ešte v roku 2011 na približne 60-tisíc eur, upozornili Hospodárske noviny.
Ako malý nástenkový tender
Podpísaním 300-tisícového dodatku kancelária zásadne pozmenila pôvodnú zmluvu na zabezpečenie ochrany parlamentu a zvýšila cenu.
Podľa právnikov a odborníkov to zákon o verejnom obstarávaní nedovoľuje.
„Sme názoru, že Kancelária Národnej rady v tomto prípade konala v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní,“ povedal pre HN Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c.
Podľa pôvodnej zmluvy SecuriLas nedodávala a nemontovala bezpečnostné zariadenia, iba ich kontrolovala a robila servis. Dodatkom, ktorý jej navyše predĺžil platnosť zmluvy, tieto možnosti získali, navyše za viac peňazí.
„Z pohľadu tak európskeho, ako aj slovenského práva by sa mal takýto dodatok považovať za uzatvorenie novej osobitnej zmluvy, ktorá vyžaduje vykonanie príslušnej formy verejného obstarávania,“ zdôraznil Leontiev.
To, že mala kancelária Národnej rady spraviť na nákup a montáž nových bezpečnostných zariadení súťaž, potvrdili Hospodárskym novinám aj na Úrade pre verejné obstarávanie.
Podľa hovorcu Jána Mažgúta zákon zakazuje uzavrieť dodatok, ktorý by menil pôvodný predmet zákazky a sumu, s ktorou pôvodná zmluva nepočítala.
„Čo sa týka transparentnosti, je to taký menší nástenkový tender, len s tým, že v tomto prípade tam ani len tá nástenka nebola,“ skonštatoval pre HN Peter Kunder z Aliancie Fair play.
Národná rada odpovedala až vo štvrtok
Národná rada na otázky HN v stredu nestihla odpovedať. Urobila tak až vo štvrtok po tom, ako poslanec OĽaNO Jozef Viskupič vyhlásil, že podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie.
Kancelária podľa jej šéfa Daniela Guspana zabezpečila dodávku a montáž bezpečnostných zariadení v súlade so zákonom.
Ako povedal Guspan, informácie sú nepravdivé a klamlivé.
„Viskupič sa zásadne mýli. Nech si pozrie zmluvu z roku 2011, keď bol predsedom parlamentu Pavol Hrušovský. Zmluva je uzatvorená podľa určitého režimu. Dodatok k tejto zmluve napriek tomu, že v roku 2013 prišlo k zmene zákona o verejnom obstarávaním, podlieha pôvodnému režimu uzatvorenia zmluvy. Dodatok sme museli podpísať v pôvodnom režime,“ povedal.
Podľa Guspana Viskupičove tvrdenie, že dodatok obsahuje aj navýšenie sumy o 300-tisíc eur, je absolútne klamstvo. Má to byť len horná hranica finančnej operácie, ktorá je spojená s týmto dodatkom.
Kancelária nechala nainštalovať dvanásť čidiel, opravu šiestich prechodových dverí a nainštalovanie jedných dverí.
„Pri realizácii týchto opatrení, ktoré boli inštalované z dôvodu nového režimu pohybu osôb, sme mali tri oblasti opatrení. Bola to oprava dverí v protipožiarnych úsekoch, inštalácia snímačov pre monitoring pohybu osôb a inštalácia dverí do bufetu. Inštalácia dverí bola vysúťažená. Inštalácia čidiel bola vysúťažená. Montáž čidiel bola urobená na základe dodatku. Oprava prechodov bola urobená na základe starej zmluvy,“ povedal Guspan.
Pavol Paška bude podľa svojho hovorcu Pavla Chovanca žiadať za článok v HN ospravedlnenie a ak k nemu nedôjde, zváži žalobu.
Voči článku v denníku sa ohradilo prostredníctvom svojho hovorcu Jána Mažgúta aj ÚVO. Podľa neho došlo k dezinterpretácii jeho vyjadrení.
