Bratislava 29. októbra (TASR) - Na základe zákona NR SR je 30. október - Výročie Deklarácie slovenského národa (Martinská deklarácia) - pamätným dňom SR. TASR v tejto súvislosť v krátkosti približuje vyhlásenie Martinskej deklarácie v kontexte dejinných udalostí.
Nezávisle od udalostí spred dvoch dní v Prahe - vzniku Československej republiky, o ktorých na Slovensku jeho poprední verejní činitelia nemali informácie, sa zišlo 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine deklaračné zhromaždenie, ktoré zvolal Matúš Dula. Vyše 200 zástupcov z takmer všetkých oblastí Slovenska sa zhromaždilo, aby spoločne zvažovali niektoré hľadiská pripravovanej deklarácie, najmä stupeň jednoznačnosti prihlásenia sa k česko-slovenskému štátu. Na slávnostnom zasadnutí Andrej Hlinka vyzval slovenský národ na jednotu a svornosť. Prijal sa návrh deklarácie vypracovaný Samuelom Zochom. Popoludní pokračovalo zhromaždenie vo svojom zasadaní v tzv. obchodnej sále Tatrabanky, na ktorom sa zišlo opäť takmer 200 ľudí. Najskôr sa na návrh Matúša Dulu dotvorila Slovenská národná rada, do ktorej zhromaždenie zvolilo 25 členov na čele s 12-členým výkonným výborom.
V jej mene prijalo zhromaždenie Deklaráciu slovenského národa, viac známu pod názvom Martinská deklarácia, ktorej návrh opäť predniesol Samuel Zoch. Deklarácia odmietla právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa. Vyhlásila Slovenskú národnú radu za jeho jediného oprávneného zástupcu hovoriť a konať v jeho mene a žiadala preň právo na sebaurčenie na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzavretie okamžitého mieru. Celý jej obsah vyjadroval myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne zrušila zväzok Slovenska s Uhorskom, utvárala a potvrdzovala nový zväzok s českým národom. Stala sa jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.
Vo večerných hodinách sa členovia výkonného výboru dozvedeli, že Rakúsko-Uhorsko kapitulovalo a v Prahe vyhlásili Československú republiku. Nové fakty sa odzrkadlili v zmenách v pôvodnom texte deklarácie, najmä v tom, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona. V súvislosti s týmito doplňovacími aktmi sa hovorilo o tzv. tajnej klauzule Martinskej deklarácie.
*mit, dh som NNNN
