Zachránil aj Židov z Bratislavy, ukryl ich v budove plnej Nemcov

Čech Emanuel Zíma cez vojnu zachránil dve rodiny z Bratislavy, ukryl ich na veľvyslanectve obsadenom nacistami. V Budapešti ho ocenili.

BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Píše sa rok 1944. Aron Grünhut, známy predstaviteľ bratislavských ortodoxných Židov, je aj s manželkou Etel na úteku.

Vo vlasti mu hrozí deportácia do jedného z nacistických vyhladzovacích táborov.

Úkryt hľadá v Budapešti, kde sa kolaborantská Horthyho vláda zatiaľ k masovým transportom Židov do koncentrákov neuchýlila.

V máji 1944 sa to však mení. Do poľského Osvienčimu z Maďarska vypravujú prvé vlaky, počas nasledujúcich mesiacov tam vyvezú viac ako 440-tisíc ľudí.

Grünhutovcom ide opäť o život, no podarí sa im spojiť s Čechom Emanuelom Zímom, ktorý v meste žije.

Aronovi povie, že v pivnici bývalého československého veľvyslanectva v Budapešti už niekoľko židovských rodín schoval – a pomôže aj im.

Manželov privedie k budove blízko dnešnej Andrássyho ulice. Keď Grünhut na priečelí zbadá hákové kríže, v prvej chvíli mu napadne, že ho Zíma zradil a odovzdá nacistom.

Nakoniec sa všetko vysvetlilo. Československé veľvyslanectvo po roku 1939 zabrali Nemci a využívali ho ako súčasť svojej ambasády.

Štátny znak rozbili

Zíma prišiel do Budapešti ešte pred prvou svetovou vojnou. Pracoval ako cukrár, neskôr ako robotník v továrni.

V roku 1932 sa zamestnal na československej ambasáde, kde upratoval, staral sa o údržbu budovy, kúrenie a robil domovníka.

Na veľvyslanectve ho zastihol aj rozpad republiky a vznik Protektorátu Čechy a Morava v roku 1939.

„Toto obdobie sme všetci prežívali veľmi bolestne,“ spomínal po vojne v krajanských novinách Sloboda. Nemci personál veľvyslanectva vymenili, pracovať okrem Zímu nechali len jedného Čecha.