Čech Emanuel Zíma cez vojnu zachránil dve rodiny z Bratislavy, ukryl ich na veľvyslanectve obsadenom nacistami. V Budapešti ho ocenili.
BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Píše sa rok 1944. Aron Grünhut, známy predstaviteľ bratislavských ortodoxných Židov, je aj s manželkou Etel na úteku.
Vo vlasti mu hrozí deportácia do jedného z nacistických vyhladzovacích táborov.
Úkryt hľadá v Budapešti, kde sa kolaborantská Horthyho vláda zatiaľ k masovým transportom Židov do koncentrákov neuchýlila.
V máji 1944 sa to však mení. Do poľského Osvienčimu z Maďarska vypravujú prvé vlaky, počas nasledujúcich mesiacov tam vyvezú viac ako 440-tisíc ľudí.
Grünhutovcom ide opäť o život, no podarí sa im spojiť s Čechom Emanuelom Zímom, ktorý v meste žije.
Aronovi povie, že v pivnici bývalého československého veľvyslanectva v Budapešti už niekoľko židovských rodín schoval – a pomôže aj im.
Manželov privedie k budove blízko dnešnej Andrássyho ulice. Keď Grünhut na priečelí zbadá hákové kríže, v prvej chvíli mu napadne, že ho Zíma zradil a odovzdá nacistom.
Nakoniec sa všetko vysvetlilo. Československé veľvyslanectvo po roku 1939 zabrali Nemci a využívali ho ako súčasť svojej ambasády.
Štátny znak rozbili
- cena, ktorú udeľuje Izrael,
- je určená pre ľudí z rôznych národov, ktorí prispeli k záchrane Židov pred holokaustom,
- udeľuje sa od roku 1963,
- jej laureátmi je zatiaľ takmer 25–tisíc ľudí,
- najviac, viac ako 6–tisíc, pochádza z Poľska,
- cenu dodnes získalo aj viac ako 530 Slovákov.
Zíma prišiel do Budapešti ešte pred prvou svetovou vojnou. Pracoval ako cukrár, neskôr ako robotník v továrni.
V roku 1932 sa zamestnal na československej ambasáde, kde upratoval, staral sa o údržbu budovy, kúrenie a robil domovníka.
Na veľvyslanectve ho zastihol aj rozpad republiky a vznik Protektorátu Čechy a Morava v roku 1939.
„Toto obdobie sme všetci prežívali veľmi bolestne,“ spomínal po vojne v krajanských novinách Sloboda. Nemci personál veľvyslanectva vymenili, pracovať okrem Zímu nechali len jedného Čecha.
