Slovensko bude súhlasiť s prechodnými obdobiami na pohyb pracovných síl
Viedeň 22. januára (TASR) - Na najbližšom kole rokovaní o vstupe do Európskej únie 27. júna bude Slovensko súhlasiť s prechodnými obdobiami na voľný pohyb pracovných síl po jeho prijatí za člena únie, informuje dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse, odvolávajúc sa na svoj vlastný informačný zdroj v Bruseli.
V tejto kapitole chce však Bratislava získať také isté ústupky, aké urobila únia v prípade Maďarska, ktoré ako prvé prelomilo bariéru odmietania kandidátskych krajín a akceptovalo požiadavku sedemročného prechodného obdobia, pripomína rakúsky denník.
Po Maďarsku a Lotyšsku sa tak Slovensko stane treťou krajinou, ktorá uzatvorí namáhavé rokovania o voľnom pohybe pracovných síl. V stredu potvrdila hovorkyňa lotyšského ministerstva zahraničných vecí, že Lotyšsko prijme podmienky EÚ bez osobitných požiadaviek, informuje Die Presse.
Švédske predsedníctvo EÚ, ktoré posunulo celý proces rozšírenia podstatne dopredu, sa nádejá, že túto kapitolu sa podarí uzatvoriť aj s inými kandidátskymi krajinami - avšak bez osobitných požiadaviek.
"Na iné, komplikovanejšie riešenia niet jednoducho času," vyhlásil jeden z nemenovaných bruselských diplomatov.
Na neoblomnom postoji v otázke prechodných období zotrváva naďalej Poľsko, píše Die Presse a konštatuje, že Varšava je v tomto ohľade bez šancí. Hlavný poľský vyjednávač Jan Kulakowski označil prechodné obdobia za "diskriminujúce" a svoj názor doteraz nezmenil. EÚ očakáva, že po septembrových voľbách v Poľsku by mohla Varšava v tejto problematike zaujať aj flexibilnejší postoj, uzatvára Die Presse.
Slovensko varuje pred referendami o rozšírení
Brusel 22. júna (TASR) - Pýtať sa voličov, či podporujú rozšírenie EÚ na východ, by mohlo priniesť katastrofálne výsledky. Myslí si to hlavný slovenský vyjednávač s EÚ Ján Figeľ. V rozhovore pre bruselský týždenník European Voice vyjadril úľavu nad tým, že vládnuci rakúski ľudovci vylúčili usporiadanie referenda o rozšírení. Ak by sa referendum uskutočnilo, je pravdepodobné, že by Rakúšania hlasovali proti. Podľa nedávneho prieskumu Eurobarometer až 50 percent Rakúšanov nesúhlasí s prijatím postkomunistických krajín strednej a východnej Európy a pozorovatelia očakávajú, že toto číslo bude naďalej rásť.
"Referendá sú veľmi citlivými nástrojmi demokracie," uviedol Figeľ reagujúc na nedávne všeľudové hlasovanie v Írsku, v ktorom jeho obyvatelia odmietli novú zmluvu o EÚ z Nice. "Môže byť ťažké vylúčiť otázky o rozšírení na domácej politickej scéne. Niekedy môžu byť krízy katalyzátorom pre následné kroky, ale nerád by som videl ďalšie otázniky okolo rozšírenia," povedal Figeľ časopisu European Voice.
Deklaráciu z minulotýždňového summitu EÚ v Göteborgu o nezvratnom charaktere rozšírenia označil hlavný slovenský vyjednávať za "uspokojivú pre kandidátov a dosť ambicióznu pre úniu".
Fígeľ vyjadril presvedčenie, že Slovensko bude členom EÚ v takom čase, aby sa jeho voliči mohli zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004.
Slovenský vyjednávač však priznal, že podozrenia zo zneužívania predvstupovej pomoci EÚ na Slovensku boli pre krajinu výrazným krokom späť. "Určite sa z tejto záležitosti poučíme," konštatoval Figeľ pre European Voice. Týždenník pripomína, že aféru okolo možného zneužívania predvstupových fondov EÚ na Úrade vlády SR vyšetruje okrem slovenských orgánov aj úrad EÚ na boj proti podvodom OLAF.
Na držiteľov tzv. maďarského preukazu čaká v MR množstvo úľav a zvýhodnení
Budapešť 22. júna (TASR) - Úľavy a zvýhodnenia pre osoby, ktoré nemajú maďarské občianstvo, ale sa hlásia k maďarskej národnosti a disponujú trvalým pobytom v SR, ako aj Chorvátsku, Juhoslovanskej zväzovej republike, Rumunsku, Slovinsku a na Ukrajine, umožní s platnosťou od 1. januára 2002 Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Dokument, ktorý sa vzťahuje aj na najbližších rodinných príslušníkov týchto osôb a ktorý vyvolal kritické reakcie nielen na Slovensku, schválil v utorok maďarský parlament.
V texte dokumentu, ktorý TASR dnes poskytla tlačová kancelária parlamentu Maďarskej republiky, sa v paragrafoch 4-16 druhej kapitoly zákona špecifikujú úľavy a zvýhodnenia, s ktorými budú môcť rátať všetci držitelia tzv. maďarského preukazu.
V oblasti kultúry, osvety a vedy poskytne zákon krajanom zo susedných štátov rovnaké možnosti ako majú občania Maďarskej republiky, vrátane napríklad využívania knižničných fondov, sprístupnenia kultúrnych hodnôt, ako aj archívnych materiálov na výskumné účely.
Držitelia tzv. maďarského preukazu sa budú môcť stať laureátmi štátnych vyznamenaní a ďalších ocenení Maďarskej republiky a budú môcť rátať s možnosťou udelenia štipendií.
V sfére sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia budú všetci držitelia preukazov, ktorí využijú príležitosť pracovať na maďarskom území, povinní hradiť adekvátne poplatky a na základe toho získajú oprávnenie poberať príslušné dávky v zmysle znenia osobitnej právnej normy. Tí, ktorí takéto poplatky neuhradia, sa budú môcť uchádzať o preplatenie zdravotníckych nákladov prostredníctvom na tento účel zriadenej inštitúcie, ale v urgentných prípadoch môžu rátať so zdravotníckou starostlivosťou v súlade s platnými dvojstrannými dohodami o tejto otázke.
Všetci držitelia preukazov budú mať zľavy pri využívaní vnútroštátnej mestskej a medzimestskej hromadnej dopravy, na železnici pri využívaní služieb 2. triedy. Väčšina z nich bude môcť štyri razy ročne cestovať na území Maďarskej republiky s 90-percentou zľavou. To isté platí pre minimálne 10-členné skupiny osôb mladších ako 18 rokov a ich dvoch dospelých sprievodcov raz ročne. Deti do šesť rokov a osoby staršie ako 65 rokov budú môcť cestovať bezplatne, a to neobmedzene. Úľavy pri cestovaní detailne upravuje osobitná právna norma.
V sfére školstva sa budúci držitelia preukazov môžu uchádzať o základné, čiastkové, doplnkové štúdium, ako aj všeobecné a odborné postgraduálne štúdium na univerzitách a vysokých školách, o získanie doktorátu alebo magisterského titulu. Poslucháči uvedených foriem štúdia na štátnych školách môžu rátať s finančnými príspevkami, naturálnymi požitkami, respektíve so zdravotníckym príspevkom. Tí, ktorí sa rozhodnú pre štúdium v neštátnych zariadeniach, budú môcť požiadať o úhradu nákladov spojených s ich pobytom a vzdelávaním na území Maďarskej republiky na tento účel zriadenú inštitúciu, a to v plnom alebo čiastočnom rozsahu. O podmienkach pre udeľovanie príspevkov poslucháčom štátnych škôl, ako aj ich počte rozhodne v osobitnej norme šéf rezortu školstva.
Žiaci základných a stredných škôl susedných krajín s vyučovacím jazykom maďarským, ako aj poslucháči tamojších vysokých škôl, ktorí budú držiteľmi preukazu, budú mať v Maďarskej republike rovnaké úľavy a zvýhodnenia, ako mládež materskej krajiny.
Maďarskí pedagógovia zo susedných krajín budú oprávnení absolvovať na území MR ďalšie vzdelávanie a pri tejto príležitosti požiadať o úhradu nocľažného, cestovného a príspevku k zápisnému. Navyše budú môcť rátať s rovnakými zvýhodneniami ako pedagógovia-občania Maďarskej republiky. Počet ich študijných pobytov v Maďarsku ročne, ako aj detailné predpisy týchto aktivít stanoví osobitná norma. Vysokoškolskí pedagógovia budú mať ešte osobitné úľavy.
Maďarská republika bude podporovať pobočky v MR akreditovaných vysokoškolských zariadení v susedných štátoch. Prostriedky na tento účel vyčlenia z rozpočtových zdrojov a o ich využití rozhodne minister školstva. Budapešť podporí aj zriaďovanie, fungovanie a rozvoj katedier, odborov vysokoškolských zariadení, ktoré sa podujali s akreditáciou v danej krajine na výučbu v maďarskom jazyku. Zdroje na tieto aktivity bude možné požadovať od na tento účel zriadenej organizácie.
Každý rodič-držiteľ preukazu, ktorý vychováva minimálne dve deti a obe navštevujú školy s vyučovacím jazykom maďarským, sa bude môcť obrátiť na maďarský štát so žiadosťou o výchovno-vzdelávací príspevok (jeho výšku predbežne neurčili). Otec a matka budú mať však možnosť požiadať aj o príspevok na učebnice a učebné pomôcky, ak ich maloleté dieťa študuje v susednej krajine v maďarskom jazyku. O príspevok budú môcť požiadať aj držitelia preukazov študujúcich vo vysokoškolských zariadeniach v rodnej krajine, a to bez ohľadu na jazyk, v ktorom študujú.
Osoby, na ktoré sa bude vzťahovať predmetný zákon, budú môcť pracovať celkove tri mesiace v kalendárnom roku na území Maďarskej republiky. Príslušné povolenie im maďarské orgány môžu na toto obdobie udeliť bez obvyklého skúmania situácie na trhu práce. Osobitný predpis umožní aj prípadné udelenie povolenia na dlhší čas. Držitelia preukazov môžu požiadať na to zriadenú organizáciu aj o úhradu nákladov spojených s administratívnym zúradovaním ich žiadosti.
Schválený zákon špecifikuje v paragrafe 17 druhej kapitoly úlohy verejnoprávnych médií v predmetnej oblasti a zdôrazňuje, že informácie poslúžia sprostredkovaniu duchovných a kultúrnych hodnôt maďarských a všeobecných, vytvoreniu vecného obrazu o svete, Maďarsku a maďarstve a zachovaniu identity, rodného jazyka a kultúry menšinových maďarských spoločenstiev.
Paragraf 18 druhej kapitoly zákona je venovaný podpore maďarských organizácií spoza hraníc. Konštatuje sa v ňom, že MR podporuje organizácie pomáhajúce realizácii cieľov maďarských národných komunít v susedných štátoch, a že týmto umožní uchádzať sa o podporu zo zdrojov na tento účel fungujúcej organizácie. Maďarský štát považuje za osobitne dôležité ciele v tejto súvislosti zachovanie, podporu a výskum národných tradícií, zachovanie a starostlivosť o maďarský jazyk, literatúru, kultúru, ľudové umenie. V texte zákona sa spomína aj pomoc vysokému školstvu za hranicami tak, aby mohlo prijímať hosťujúcich pedagógov z MR, obnovenie a zachovanie pamätníkov, ktoré sú súčasťou maďarského kultúrneho pokladu, rozvoj dedinského turizmu a pomoc obciam na Maďarmi obývanom území, ktoré sú v ťažkej situácii, či vytvorenie, rozvoj infraštruktúry smerom k Maďarskej republike.
Predpoklady, ktoré musia spĺňať žiadatelia o preukaz, ich postup, ako aj podmienky na jeho vydávanie a postup pri poskytovaní úľav, zvýhodnení, či podpôr špecifikuje zákon v paragrafoch 19-26 tretej kapitoly.
Autori zákona v úvodnej časti jeho textu zdôrazňujú, že táto legislatívna norma sa zrodila s cieľom starať sa a rozvíjať vzťahy krajanov s Maďarskou republikou, s ohľadom na úsilie MR o európsku integráciu a princípy medzinárodných organizácií, ktoré sa týkajú rešpektovania ľudských a ochrany menšinových práv. Dokument vznikol pri zohľadnení všeobecne platných predpisov medzinárodného práva a medzinárodných záväzkov Maďarskej republiky, ale aj s ohľadom na dobré susedské vzťahy v stredoeurópskom regióne, rozvoj regionálnej spolupráce a kvôli spolupatričnosti Maďarov spoza hraníc k jednotnému maďarskému národu, ich blahobytu na rodnej zemi a zabezpečeniu ich národnej identity.
Po prvých maďarsko-maďarských summitoch z roku 1996 Maďarská stála konferencia (MÁÉRT) v novembri 1999 vyzvala budapeštiansky vládny kabinet, aby preskúmal možnosť vypracovania právnej normy, ktorá by upravila právne postavenie krajanov na území Maďarskej republiky. Koncepciu zákona vláda MR dokončila v júni 2000. Svetový zväz Maďarov prišiel medzičasom s návrhom, aby krajania dostali tzv. zahraničné občianstvo, ktoré by im zaručovalo cestovný pas MR a neobmedzené pracovné príležitosti na území Maďarska. V decembri 2000 koncepciu akceptoval MÁÉRT, ktorý súčasne potvrdil okruh zvýhodnených osôb. Začiatkom roka 2001 sa do textu návrhu dostali aj pripomienky MÁÉRT, v marci dokument schválila maďarská vláda a následne ho predložila do parlamentu, kde v apríli začala všeobecná rozprava o tejto legislatívnej norme. Po konzultáciách parlamentných strán nakoniec 19. júna hlasovala proti prijatiu zákona iba frakcia opozičného, liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ).
J. Macejko podpísal medzinárodnú dohodu o riečnej nákladnej preprave
Budapešť 22. júna (TASR) - Medzinárodnú dohodu o riečnej nákladnej doprave podpísal dnes v Budapešti v spoločnosti predstaviteľov ďalších 10 krajín minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko.
Ďalšími signatárskymi štátmi dokumentu sú Belgicko, Bulharsko, ČR, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Švajčiarsko, ako aj Rumunsko. Predstaviteľ tejto balkánskej krajiny - šéf zastupiteľského úradu v MR nemal oprávnenie podpísať dnes dokument, ktorý však rumunská vláda schválila. K dokumentu by sa postupne mali pripojiť ďalšie štáty starého kontinentu zainteresované na riečnej preprave.
Tzv. Budapeštianska konvencia bude míľnikom v tejto oblasti, v ktorej doteraz chýbal jednotný medzinárodný dokument. Ten sa zrodil vďaka niekoľkoročnej spolupráci a konzultáciám Európskej hospodárskej komisie OSN, Rýnskej centrálnej plavebnej komisie a Dunajskej komisie so sídlom v Budapešti a môže prispieť ku konkurencieschopnosti riečnej prepravy s cestnou a železničnou nákladnou dopravou.
Dohoda CMNI upravuje práva a povinnosti riečnych prepravcov, ako aj využívateľov ich služieb, určuje nositeľov zodpovednosti za spôsobené škody, a to v prípade straty, poškodenia nákladu, ako aj lodnej katastrofy. Súčasne vytvára harmóniu medzi morským a riečnym prepravným právom rozvíjajúc ho na oblasť riečnej prepravy.
Najvyšší predstaviteľ Dunajskej komisie, Rakúšan Helmuth Strasser dnes navrhol, aby 22. jún bol v budúcnosti Dňom európskej riečnej plavby, o čom sa napriek podpore prítomných definitívne rozhodne v priebehu niekoľkých mesiacov.
Kňažko na stretnutí ministrov kultúry V4 vo Vroclave
Vroclav 22. júna (TASR) - V poľskom Vroclave sa začalo dnes popoludní stretnutie ministrov kultúry visegrádskej štvorky. Rokovania, ktoré sa od predchádzajúcich značne líšia v mnohých aspektoch, potrvajú do soboty. Po Nitre, Českom Těšíne, Budapešti, Bratislave, Prahe a Krakove sa hostiteľskej úlohy siedmej schôdzky ministrov kultúry krajín Visegrádskej skupiny ujala metropola Dolnosliezskeho vojvodstva Vroclav.
Ministrom kultúry SR, Poľska, ČR a Maďarska Milanovi Kňažkovi, Kazimierzovi Michalovi Ujazdowskému, Pavlovi Dostálovi a Zoltánovi Rockenbauerovi sa v priestoroch vroclavskej radnice po prvý raz pridal v úlohe pozorovateľa kolega z Litvy Kintautas Keviša. Už tým, ako TASR informovalo poľské ministerstvo kultúry a národného dedičstva, dostala schôdzka iný rozmer.
Hlavným cieľom dvojdňových rozhovorov je totiž okrem iného dospieť k spoločnému stanovisku a postupom, ako v budúcnosti prezentovať kultúru našich národov západnej Európe a konkrétne sa presadzovať v priestore Európskej únie.
"Kým dosiaľ sme sa venovali najmä zlepšovaniu rozvoju a koordinácii spolupráce v oblasti kultúry medzi sebou, teraz ide o prezentáciu von," povedal pre TASR a Slovenský rozhlas minister kultúry SR Milan Kňažko.
Zároveň dodal, že za rokovacím stolom sa hovorilo o konkrétnych projektoch, ktoré by mohli byť nosníkmi tejto myšlienky, napríklad maliarstvo 20. storočia, alebo produkcia spoločných filmových projektov z dielne V4. V tejto súvislosti je dôležitá metodika, ako tieto projekty vyberať, ako ich posudzovať z hľadiska finančného krytia a tiež ako napríklad zostaviť kalendár podobných podujatí. Ministri sa podľa slov M. Kňažka dohodli, že detaily vypracuje expertná skupina a predloží ich spoločnému grémiu.
Hovorilo sa aj o ďalšom vývoji visegrádskeho fondu, ktorý, ako ukázal čas, prekonal očakávania. Jednou z možností, ako podporiť kvalitatívny rast i účinnosť visegrádskeho fondu, je návrh rozdeliť ho podľa činností a rezortov, a ďalej kvôli zlepšeniu komunikácie a výmeny informácií o kvalite fondom odporovaných projektov z kultúry pozývať na stretnutia ministrov V4 aj jeho zástupcov, zdôraznil M. Kňažko. V sobotu sa očakáva podpísanie spoločného komuniké.
Desiatky emigrantov smerovali dnes a v piatok zo SR a ČR do Rakúska
Viedeň 23. júna (TASR) – Desiatky ilegálnych emigrantov sa pokúšali v piatok a dnes prekročiť slovensko-rakúsku a česko-rakúsku hranicu a dostať sa na územie Rakúska. Väčšina ilegálnych prisťahovalcov, ktorých zadržali rakúski pohraničiari a príslušníci armády Bundesheeru pochádzala z Afganistanu.
Najskôr v piatok večer zadržali asistenční vojaci Bundesheeru v oblasti Gmündu dvoch emigrantov z Arménska a jedného z Azerbajdžanu. Dnes skoro ráno o 3.30 h zase zaistila hliadka Bundesheeru v Grube až 23 utečencov z Afganistanu – medzi nimi jednu ženu a päť detí. Necelé štyri hodiny predtým zadržali zase pohraničiari v Drösingu a Ringelsdorfe 17 ilegálnych prisťahovalcov z Afganistanu a šesť osôb z Pakistanu.
Na Viedenskom súde sa uskutoční v pondelok verejné pojednávanie s B. Martinkovou
Viedeň 24. júna (TASR) - Pod vedením sudkyne Ulrike Psennerovej a dvoch ďalších sudcov sa uskutoční v pondelok ráno na viedenskom Prísažnom súde prvé verejné pojednávanie s Blaženou Martinkovou, ktorá sa pokúsila v rakúskej metropole minulý rok v októbri zavraždiť svojho syna Filipa a následne spáchať samovraždu. Prísažný súd sa bude skladať aj z ôsmich členov poroty.
V rámci prvého pojednávania by mali byť vypočutí viacerí svedkovia - manžel Blaženy Karol M., ktorý sa nachádzal v čase incidentu vo viedenskom spoločnom dome v štvrti Grinzing, ako aj príslušníci justičnej stráže a lekári.
Súd môže vyhovieť návrhu štátnej prokuratúry na predĺženie súčasného pobytu Martinkovej v ústave pre duševne chorých, môže však dospieť aj k záveru, že ďalšie tzv. dočasné zadržiavanie nie je potrebné a rozhodne o jej prepustení na slobodu. Martinková trpí podľa marcovej lekárskej správy silnými depresiami, psychózou a v čase spáchania spomenutých činov nebola svojprávna.
Martinková sa 27. októbra skoro ráno neúspešne pokúsila vo viedenskom dome v štvrti Grinzing zavraždiť 15 bodnými ranami svojho syna. Chlapca zachránil pred istou smrťou otec Karol, ktorého zobudili Filipove výkriky a manželku od neho odhodil. Martinková sa následne niekoľkokrát bodla do hrude a utiekla na balkón, odkiaľ vyskočila z trojmetrovej výšky.
Svoj čin spáchala očividne v zlom psychickom rozpoložení a v tragický deň mala termín u svojho viedenského psychológa. V ohrození života bola hospitalizovaná na Úrazovej klinike Lorenza Böhlera.
Slovenská parlamentná delegácia pricestovala na návštevu Francúzska
Paríž 24. júna (TASR) - Predseda NR SR Jozef Migaš spoločne s poslancami parlamentu pricestoval dnes na návštevu Francúzskej republiky. Na stretnutiach s francúzskymi partnermi sa bude hovoriť o rozvoji vzťahov na úrovni národných parlamentov i o postoji Francúzska k integrácii Slovenska do Európskej únie i NATO.
Spoločne s predsedom Národnej rady SR Jozefom Migašom sa na rokovaniach zúčastnia aj poslanci Jozef Zlocha (HZDS), Vladimír Faič (SDĽ) a Anna Záborská (KDH).
Počas dvoch dní sa slovenskí poslanci stretnú aj s predsedom Senátu Christianom Ponceletom a hostiteľom, predsedom Národného zhromaždenia Raymondom Fornim. Predseda zákonodarného zboru Migaš vystúpi na kolokviu "Francúzska decentralizácia z pohľadu Európy", kde bude prezentovať pripravovanú reformu verejnej správy na Slovensku.
Poslanci navštívia aj mestečko Medoun, kde je v miestnom observatóriu umiestnená socha slovenského dejateľa Milana Rastislava Štefánika. Pripravená je aj diskusia s krajanmi žijúcimi vo Francúzsku.
Polferová verí, že SR uzavrie prístupové rokovania do konca roku 2002
Luxemburg 24. júna (TASR) - Luxemburská ministerka zahraničných vecí Lydie Polferová verí, že Slovensku sa podarí uzavrieť prístupové rokovania s EÚ do konca budúceho roka. Zároveň je presvedčená, že únia dodrží časový rámec rozšírenia stanovený na summite v Göteborgu, podľa ktorého by sa prvé nové krajiny mali v roku 2004 zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu už ako plnoprávni členovia EÚ.
"Hoci je teraz ťažké povedať, v akom štádiu budú rokovania medzi Slovenskom a EÚ na konci budúceho roka, verím, že vašej krajine sa podarí uzavrieť rokovania včas, ak bude pokrok taký, ako za uplynulé mesiace," povedala Polferová v rozhovore pre TASR pred svojou budúcotýždňovou návštevou Slovenska.
"Všimla som si, že dve krajiny - Slovensko a Litva - dosiahli počas švédskeho predsedníctva najlepšie výsledky, keď uzavreli sedem, resp. 10 kapitol," dodala šéfka luxemburskej diplomacie, ktorá SR navštívi 25. a 26. júna.
Polferová sa neobáva, že by také citlivé otázky v prístupových rokovaniach, ako poľnohospodárstvo alebo regionálna pomoc, ohrozili časový harmonogram rozšírenia. "Som absolútne presvedčená, že únia bude rešpektovať časový rámec (stanovený v Nice a Göteborgu) a že akékoľvek problémy, ktoré môžu vzniknúť v rôznych politických oblastiach, prekonáme, aby nedošlo k žiadnemu oneskoreniu v procese rozšírenia," povedala luxemburská ministerka pre TASR.
Podľa Polferovej nie je dnes možné povedať, koľko krajín vstúpi do EÚ v prvej vlne rozšírenia. "Ministri (zahraničných vecí) EÚ niekoľkokrát deklarovali vôľu prijať všetky krajiny, ktoré budú pripravené, hneď ako sa skončia potrebné ratifikačné procedúry. Únia mieni ukončiť ratifikáciu Zmluvy z Nice do konca roku 2002. To bude moment pre rozhodnutie, či urobiť rozšírenie tzv. big-bangom (teda o veľkú skupinu krajín), alebo prijať menší počet štátov. Keďže sa držíme princípu vlastných zásluh, výsledok je v podstate v rukách kandidátskych krajín," uviedla ministerka.
Polferová tiež potvrdila, že Luxembursko uplatní po rozšírení EÚ obmedzenia pre pracovníkov z nových členských krajín. Aj na základe skúseností z predchádzajúceho rozšírenia o Portugalsko a Španielsko bola jej krajina vždy za prechodné obdobia, ktoré "berú do úvahy dôstojnosť kandidátskych krajín a citlivosť členských štátov."
"Čo sa týka Luxemburska, mali by sme mať na zreteli, že náš pracovný trh je iste veľmi dynamický, ale zároveň dosť malý. V skutočnosti, nikto nevie dnes presne povedať, aký dosah by mohla mať úplná liberalizácia trhu práce. Musíme preto byť opatrní, aby sme nenarušili jeho rovnováhu, a brať do úvahy tiež nebezpečenstvo úniku mozgov, ku ktorému môže dôjsť v nových členských štátoch," vyhlásila šéfka luxemburskej diplomacie.
Polferovú bude na Slovensku sprevádzať aj skupina luxemburských podnikateľov. "Som presvedčená, že prostredníctvom takýchto priamych kontaktov so slovenskými partnermi vzniknú nové a vzájomne prospešné obchodné príležitosti," povedala luxemburská ministerka zahraničných vecí TASR pred návštevou Slovenska.
