Rozpráva príbeh o misii farára Mariána Kuffu zo Žakoviec, ktorý pomáha v prostredí biedy a beznádeje v zabudnutých rómskych osadách.
KEŽMAROK. Minulý týždeň sa v kežmarskom mestskom kine Iskra premietal film Všetky moje deti. Obe štvrtkové premietania filmu boli beznádejne vypredané.
Premiéry filmu v Kežmarku sa žakovský farár Marián Kuffa nezúčastnil. Jeho neúčasť ospravedlnili tvorcovia filmu tým, že je o filme a duchovných stránkach pripravený diskutovať, ale v inom čase a na inom mieste.
Počas filmovania na ňom obdivovali jeho nekonečnú trpezlivosť a lásku.
Zobrazujú farebný život v osadách
Osada vo Veľkej Lomnici sa podľa filmárov pod Kuffovou rukou premieňala tak rýchlo, že už im na nakrúcanie takmer nič neostalo.
„V každej osade sú iné problémy. Dôležité je nepozerať sa na všetkých jednou optikou, nemať ich za rovnakých. My sme v osadách našli talentované deti, vysokoškoláka a našli sme tam aj Stana, ktorý vie opraviť všetko,“ uviedla scenáristka a producentka filmu Svatava Kabošová.
Jedna z hlavných postáv hraného dokumentu, Stanislav Čonka z Veľkej Lomnice, spolupracoval s Kuffom pri výstavbe jednoizbových a dvojizbových rodinných domov.
„Nadchlo ma to, že farár mal takú odvahu prísť k nám do osady a pomôcť našim Rómom. Pomáhal som mu s celou mojou rodinou. Sme vďační, že farár prišiel do našej osady a vybudoval niečo také,“ povedal Čonka pred premietaním kežmarského filmového klubu.
Film natáčali štyri roky
Film Všetky moje deti natáčali jeho tvorcovia štyri roky. Režisér Ladislav Kaboš sa s farárom Mariánom Kuffom pozná už 15 rokov. Po snímke Kde končí nádej začína peklo tak spoločne natočili už svoj druhý dokument.
Všetky moje deti zatiaľ Marián Kuffa ešte nevidel. „Keď sme nakrútili film a pýtal som sa ho, či predtým než pôjde do distribúcie, ho chce vidieť, povedal mi, že to nepotrebuje a dôveruje mi. Dúfam, že som ho nesklamal,“ skonštatoval režisér netradičného filmu, v ktorom sa miesi smiech so slzami.
Ostrá snímka vyvoláva zmiešané pocity
Podľa diváka Lukáša Hotaryho môže film ukázať ľuďom realitu života v rómskych osadách.
„Mnohí sa tam boja ísť pozrieť a mnohí tam ani nechcú ísť. Film ukázal beznádej i to, ako tí ľudia žijú. Aj jeden človek môže trochu pootvoriť ich životy, ale aj tu je vidieť, že to vedeli tiež ľahko využiť,“ zhodnotil svoje dojmy po zhliadnutí Hotary.
Jaroslav Bachleda mal z filmu zmiešané pocity. Sám nakoniec nevedel, aká je pravda s rómskou otázkou na Slovensku.
„Pracoval som s Rómami. Môžem potvrdiť, že niečo sa v nich po čase zmení. Sčasti film zobrazuje pravdu. Ja by som si ich tak blízko k telu, ako to urobil farár Kuffa, nepripustil,“ priznal Bachleda.
Autor: mn, nor
