Slovenská vláda vyzvala na mier, vojenský zásah jasne neodsúdila. Ministri Smeru nechávajú vyhlásenia o Ukrajine na premiéra.
BRATISLAVA. V situácii, keď západné veľmoci aj okolité krajiny ostro odsúdili inváziu ruskej armády na Krym a napríklad Česko si povolalo ruského veľvyslanca, je reakcia slovenskej vlády opatrná.
Premiér Robert Fico (Smer) najskôr v sobotu len vyzýval obe strany na zdržanlivosť a diplomatické riešenie. V nedeľu popoludní zvolal tlačovú besedu v Poprade, ani tam však vojenskú inváziu Rusov priamo neodsúdil.
Podobne ako český prezident Miloš Zeman aj Fico spomenul okupáciu Československa v roku 1968, vinníka však neoznačil.
Hovoril, že je dôležité vrátiť sa za rokovací stôl a že invázie nemajú v modernom svete miesto.
„Odmietame rinčanie zbraňami. Sme za diplomatické riešenie. Ponúkame našu účasť v misii na Kryme, čo by mohlo veľmi pomôcť. V tomto okamihu nevidím potrebu pokračovať ďalej,“ vravel Fico podľa agentúry Sita.
Prezident Ivan Gašparovič komentoval dianie na Ukrajine až v nedeľu večer. Vyzval „všetky strany, aby v otázkach budúcnosti Ukrajiny nerozhodovali zbrane“.
Glváč: Pekný víkend
Ficovi ministri pri otázkach o Ukrajine mlčali. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák aj minister obrany Martin Glváč sa odvolávali na premiéra.
Z ministerstva zahraničných vecí odkázali, že premiér je vyššie postavený ako minister, a preto platí jeho stanovisko.
Glváč ešte poprial na Facebooku ľuďom pekný víkend so smajlíkom.
Expert na zahraničnú politiku Milan Nič z inštitútu Central European Policy Institute upozornil, že „ostatné ministerstvá zahraničných vecí V4 jednoznačne zareagovali už v sobotu oficiálnym vyhlásením, kritizujúcim ruskú inváziu na Kryme“.
V sobotu naše ministerstvo iba varovalo Slovákov, nech zvážia cestu na Ukrajinu a Krym.
Lajčák bol pritom jedným z prvých šéfov diplomacie, ktorí minulý týždeň prileteli do Kyjeva podporiť novú ukrajinskú vládu.
Moskva koná bez najmenšej snahy o komunikáciu, čo je veľmi zlý príznak Čítajte Čakali jasný postoj
Je namieste, aby reagoval premiér, hovorí bývalý predseda vlády a bývalý šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda, ktorý bol v predchádzajúcej vláde ministrom zahraničných vecí.
„Od ministra zahraničných vecí som očakával, že si pozve veľvyslanca Ruska na rozhovor. Iste nielen mňa by zaujímala odpoveď pána veľvyslanca na otázku, či má Rusko zámer meniť status quo na Kryme.“
Dzurinda hovorí, že Slovensko by malo zaujať jasný politický postoj a povedať, že o smerovaní a budúcnosti Ukrajiny môžu rozhodnúť len jej občania.
Premiér pred vyše týždňom priznal, že sa v dianí na Ukrajine nevyzná.
„Ťažko sa vieme orientovať v zákulisí toho, čo sa deje na ukrajinskej scéne, lebo nemáme toľko informácií ako v prípade ostatných susedských krajín,“ povedal Fico podľa agentúry Sita.
Bývalá premiérka Iveta Radičová tvrdí, že okrem viacerých rokovaní s NATO, OSN, ale aj s predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska čakala, že ako prvé odvoláme z Ruska veľvyslanca.
Radičová hovorí, že má podobný postoj ako český prezident Zeman, ktorý prirovnáva postup Ruska k invázii z roku 1968 v bývalom Československu.
Vláda by sa mala vyjadriť jednoznačne, na čej strane stojí, myslí si aj Daniel Lipšic, predseda opozičnej strany Nova a člen parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť.
Lipšic bol počas demonštrácií v Kyjeve podporiť Ukrajincov na námestiach.
„Rétorika prezidenta Putina je rétorika diktátorov, ktorí si tiež vždy našli zámienku, prečo museli niekam poslať svoje vojská,“ hovorí Lipšic.
O plyn sa báť nemáme
Slovensko podľa premiéra na ukrajinskej hranici posilnilo kontrolu, „kvôli elementom, ktoré by nemali prejsť“.
Fico upokojoval, že zásoby plynu máme na päť mesiacov a Slovensko nie je v ohrození.
„Prevezieme asi dvadsať Ukrajincov zranených z demonštrácií. Sme pripravení prijať niekoľko sto migrantov,“ povedal premiér.
