SME

Ako vyrobiť z klenotu ruinu? Naučia vás v Lučenci

Ako vyrobiť z klenotu ruinu? Naučia vás v Lučenci

S chátrajúcou synagógou si nevie nik rady. Židov zadlžila, zlyhalo mesto aj súkromníci.

[content type="longread-pos" pos="full"]

S chátrajúcou židovskou synagógou v Lučenci si nik nevie rady.
Židia sa kvôli nej kedysi zadlžili, komunisti z nej spravili sýpku,
mesto sa jej neskôr zbavilo, súkromní vlastníci zlyhali.
Dnes je opäť v rukách mesta. Stane sa zázrak?

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/5/71/7124215/s3.jpg" author="" longread-pos="full"]Osud židovskej synagógy v Lučenci (na fotografii Jána Krošláka) je stále neistý. Chátra už desiatky rokov.[/content]

[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]Ak sa nejakou infekciou nenakazíme tu, tak už nikde, napadá mi, keď aj s fotografom vchádzame do neologickej židovskej synagógy v Lučenci a začíname sa brodiť vtáčím trusom pomedzi rozkladajúce sa telá mŕtvych holubov. Takto desivo a nedôstojne dnes vyzerá interiér jedného z najväčších architektonických skvostov regiónu Novohrad.

Synagógu nám za prítomnosti Márie Bérešovej, vedúcej kancelárie primátorky, odomykajú mestskí policajti. Bez nich sa dovnútra nedostaneme. Po skúsenostiach s bezdomovcami a viacerých, zrejme nimi založených požiaroch, sú vstupy do objektu zamurované.

Nejeden vandal sa tiež pokúšal dostať k množstvu medeného plechu. Komu by sa predsa podarilo prekonať bariéry, toho si odchytí „zásahovka“ súkromnej firmy, na ktorú je napojená poplašná signalizácia.

Pri ochrane objektu sa však výpočet pozitív končí, lebo už desiatky rokov chátra. Poradiť si nevedeli štát, mesto ani súkromní vlastníci. Mať veľké oči a vzletné plány totiž nestačí. Dnes sú na rekonštrukciu potrebné milióny eur a ich získanie by sa rovnalo takmer zázraku.

Synagóga pamätá aj honosnejšie časy. „Keď rozrastajúca sa židovská obec v Lučenci pochopila, že pôvodný chrám z roku 1863 už pre jej potreby svojou veľkosťou nestačí, rozhodla sa ho zbúrať a postaviť nový,“ vysvetľuje Andrea Moravčíková z Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici.

Stará synagóga v eklektickom slohu mala štyri veže a stála 23-tisíc zlatých toliarov. Výstavba novej sa plánovala už pred prvou svetovou vojnou. „Podľa zakladacej listiny však stavba započala až 31. marca 1924, ale už 8. septembra 1925 bola hotová. Z historického nákresu vyplýva, že mala kapacitu až 1100 osôb,“ hovorí Moravčíková.

video: Primátorka Lučenca tvrdí, že majú zrejme poslednú možnosť na záchranu synagógy

[content type="citation"]Posledná spomienka na židovské geto[/content]

Túto úlohu židovská obec zverila do rúk vychýreného architekta Leopolda Baumhorna, absolventa Vysokej školy technickej vo Viedni, ktorý pracoval aj vo významnej projekčnej kancelárii Pártos és Lechner v Budapešti. Na konte má okrem množstva svetských stavieb aj viac ako dvadsiatku monumentálnych synagóg, medzi nimi tú v Segedíne z roku 1903, ktorú zaraďujú k najkrajším na svete. Ďalšie sa pod jeho taktovkou rekonštruovali.

Moravčíková popiera fámu z Wikipedie, ktorú prevzali aj niektoré médiá, že synagóga v Lučenci je jedna zo štyroch rovnakých na svete. Ďalšie vraj majú stáť v Tel Avive, Bruseli a Amsterdame. „Nezmysel, Baumhorn nikdy nepostavil dve rovnaké stavby.“ Túto konkrétnu však vníma ako „posledné memento spomienky na židovské geto v Lučenci, ktoré je dnes obklopené činžiakmi.“

Pamiatkarka je zo synagógy nadšená. „Obrovskou hodnotou je už len to, že ide o dielo Baumhorna. Predstavuje symbol mesta.“ Podľa nej sa však židovská obec pri výstavbe prepočítala. „Stavba ju zrejme stála priveľa, okolo 1,5 milióna korún, a tak sa už v roku 1928 dostala do finančných problémov. Ťahalo sa to až do roku 1948, keď synagógu predala štátu za 2 308 294,30 Kčs. Pozemky aj stavba už boli založené v prospech bánk, a keď sa vyplatili dlhy, náboženskej obci ostalo chabých 200-tisíc korún.“

Predaj sa zdôvodnil poškodením synagógy za vojny, nedostatkom peňazí na opravu a prudkým poklesom počtu členov židovskej náboženskej obce. Pôvodnému účelu tak slúžila iba do roku 1944. V tom čase už Lučenec kvôli Viedenskej arbitráži šiesty rok patril Maďarsku a Židia vďaka vojne dostávali jeden kopanec za druhým.

„Dobové záznamy uvádzajú, že po obsadení Lučenca nemeckou armádou 19. marca 1944 odobrali Židom práva aj majetok. V apríli zavreli židovskú školu. V máji odvliekli z geta 80 prevažne mladých mužov do pracovných jednotiek maďarskej armády na ťažké nútené práce. V júni 1944 nahnali Židov do miestnej tehelne a nakoniec ich deportovali do Osvienčimu. Medzi odvlečenými bol aj tamojší rabín. Židovský majetok sa rozpredal či rozkradol. Po vojne sa vrátila iba jedna desatina Židov, v roku 1946 sa ich počet odhadoval na 200,“ cituje dobové reálie Moravčíková.

Štátne vlastníctvo synagógy odštartovalo jej najhoršie obdobie. Trvá dodnes. Komunisti totiž netrpeli zbytočným sentimentom a urobili z nej sklad obilia a umelých hnojív. Za socializmu sa síce pravidelne objavovali aj snahy dať jej zmysluplnejšie využitie, zriadená tam mala byť napríklad čitáreň, nikdy sa to však nepodarilo. Od roku 1980 je prázdna.

„Až v 80. rokoch sa mesto snažilo urobiť aspoň základné zabezpečenie, aby sa dovnútra nik nedostal. Zamurovali sa otvory a opravila sa strecha,“ uzatvára Moravčíková.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/5/71/7124215/s13.jpg" author=""]Interiér synagógy dnes nedôstojne zdobia iba kopy vtáčieho trusu a rozkladajúce sa telá množstva holubov.[/content]

[content type="citation"]Nezabrali ani súkromníci[/content]

Pred rokom 1989 sa vyskytli dokonca pokusy o zbúranie synagógy, čomu zabránil architekt Juraj Dobrocký. Aj vďaka nemu ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2002 však synagógu od mesta kúpila jeho firma Avant a tento krok sa už happyendom neskončil.

Avant za synagógu po dohode s Lučencom zaplatil 100-tisíc korún, hoci podľa znaleckého posudku, spomínaného priamo v kúpno-predajnej zmluve, bola jej hodnota viac ako 6 miliónov korún. Dobrocký však tvrdí, že o posudok nemal dôvod sa zaujímať a nevie o ňom. Uvedená suma je podľa neho nezmysel, vychádzajúci z technickej hodnoty, pričom „výnosová hodnota bola nulová.“

Firma sa v zmluve zaviazala ukončiť rekonštrukčné práce do konca roka 2006 s tým, že tam bude prevádzkovať vzdelávacie centrum. Hoci sa tak nestalo, mesto nemohlo, prípadne ani nechcelo pristúpiť k žiadnym relevantným opatreniam. Do zmluvy totiž záhadne nedalo žiadne poistky, ktoré by garantovali sankcie voči Avantu či vrátenie synagógy v prípade neplnenia podmienok.

Dobrocký dnes argumentuje, že financie na obnovu mal, ale väčšina jeho partnerov pochybovala o zmysluplnosti investície v čase, keď ekonomika v regióne upadala. „Väčšina múdro odporúčala, aby sa investície uprednostnili do ekonomiky, a keď tá zosilnie, v následnom kroku by investície mali smerovať do objektov spoločenského významu. Veď objekt sa už ďalej neznehodnocoval, statika so strechou boli zabezpečené, a ďalšie dôvody neprijať takéto rozumné rady neexistovali.“

Ešte v roku 2008 pre televíziu TA3 uvádzal iný dôvod: „My sme si mysleli, že budeme mať tých 160 miliónov korún, ktoré budeme môcť obetovať. Nestalo sa tak, lebo sme sa dostali do určitých komplikácií vo výstavbe v Bratislave.“

Avant sa neskôr premenoval na NEO-A.V.T. a ostali po ňom len dlhy. TA3 vtedy upozornila, že podľa obchodného registra za firmou zrazu stáli osoby, ktoré o synagóge nič nevedeli, a že „správanie nových majiteľov sa podobá na správanie takzvaných bielych koní.“

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

Trump cez víkend opäť kritizoval médiá.

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Producent Únosu hovorí, že to bude brutálny film.

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

Robert Fico.

Chcete sa presťahovať na západ? Ubytovanie nájdete ťažko

V Trnave nie je možné nájsť dostatok vhodných zamestnancov.

Ilustračné foto.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop