Narodila sa v Československu. Tak ako tisíce iných Židov sa ako dvadsaťročná dostala do Osvienčimu. Jej životný príbeh poznáme vďaka prísľubu, ktorý dala dvojičkám posledný večer, ktorý v koncentračnom tábore strávila. Sľúbila im, že ak prežije, rozpovie svetu všetko, čo sa za bránami tábora udialo. O vyše šesťdesiat rokov svoj sľub splnila a dnes ju svet pozná ako "Ženu bez čísla", Iby Knill.
Na seminári sedelo asi dvadsať študentov. Iby bola najstaršia. V roku 2000, keď začala študovať teológiu na Univerzite v Leedse, mala sedemdesiat rokov a pochybnosti o viere.
„Jednou z tém bol rozdiel medzi hriechom a zlom. Vymysleli sme graf, na ktorom sme sa pokúšali určiť hranicu medzi hriechom a zlom. Počas prednášky sa jeden zo študentov spýtal: Kam by ste na grafe umiestnili holokaust? Učiteľ mu odpovedal: Iba človek, ktorý ho prežil, môže odpovedať na túto otázku. Bola som v ťažkej situácii – mám sa priznať, mám všetko poprieť, alebo mám mlčať?“ rozmýšľala.
