Sľub z Osvienčimu splnila po šesťdesiatich rokoch

Príbeh Iby Knill poznáme vďaka prísľubu, ktorý dala dvojičkám posledný večer, ktorý v tábore strávila.

Iby Knill sa v máji 2010 vrátila na miesto, kde kedysi stála tehelňa v Székesfehérvári.(Zdroj: Iby Knill: Žena bez čísla)

Narodila sa v Československu. Tak ako tisíce iných Židov sa ako dvadsaťročná dostala do Osvienčimu. Jej životný príbeh poznáme vďaka prísľubu, ktorý dala dvojičkám posledný večer, ktorý v koncentračnom tábore strávila. Sľúbila im, že ak prežije, rozpovie svetu všetko, čo sa za bránami tábora udialo. O vyše šesťdesiat rokov svoj sľub splnilaa dnes ju svet pozná ako "Ženu bez čísla", Iby Knill.

Na seminári sedelo asi dvadsať študentov. Iby bola najstaršia. V roku 2000, keď začala študovať teológiu na Univerzite v Leedse, mala sedemdesiat rokov a pochybnosti o viere.

„Jednou z tém bol rozdiel medzi hriechom a zlom. Vymysleli sme graf, na ktorom sme sa pokúšali určiť hranicu medzi hriechom a zlom. Počas prednášky sa jeden zo študentov spýtal: Kam by ste na grafe umiestnili holokaust? Učiteľ mu odpovedal: Iba človek, ktorý ho prežil, môže odpovedať na túto otázku. Bola som v ťažkej situácii – mám sa priznať, mám všetko poprieť, alebo mám mlčať?“ rozmýšľala.

Vtedy si uvedomila, že musí odpovedať: „Bola som tam.“

Nastalo ohromné ticho. Opýtali sa jej, či môže o tom hovoriť, ale Iby v tom momente nemohla. „Neskôr mi môj vyučujúci povedal, že svoj príbeh musím vyrozprávať. S jeho pomocou a pomocou ďalších dvoch priateľov som v priebehu nasledujúcich troch rokov napísala knihu. Nezverejnila som ju, až kým som v októbri 2010 nevystúpila v dokumente BBC Môj príbeh,“ odpovie Iby na otázku, prečo prelomila svoje mlčanie práve po šesťdesiatich rokoch.

Prinútená rýchlo dospieť

Iby Kaufmannová sa narodila v novembri 1923 v židovskej rodine Ireny a Bena. Napriek tomu, že detstvo sa jej spája s Bratislavou, svoje prvé roky prežila v Košiciach. Jej mama pracovala ako úradníčka na súde, neskôr sa angažovala v rodinnom podniku. Otec, ktorý sa narodil v Maďarsku, najskôr pracoval ako poisťovací agent, no keď sa svokrovi zhoršil zdravotný stav, prevzal riadenie bratislavskej pobočky poisťovacej spoločnosti.

Iby bola zvedavé dieťa. Nepretržité otázky boli na každodennom poriadku a neuspokojila sa, kým na ne nedostala vyčerpávajúce odpovede. Svoju mladosť však prežila v období, čo jej zvedavosti neprialo. V dôsledku prijatých protižidovských zákonov musela vystriedať niekoľko škôl. Táto skúsenosť ju však jazykovo vybavila, vďaka čomu sa neskôr v živote nestratila.

Situácia sa však stále zhoršovala. Slovenská vláda nariadila zoštátnenie všetkých židovských obchodov, zakázali im používať mestskú hromadnú dopravu a museli nosiť žlté Dávidove hviezdy, dokonca aj na pyžamách. Ak by v noci vypukol požiar, Židov mali zachraňovať ako posledných. Aj v obchode ich obslúžili ako posledných.

Na jar 1942 padlo v rodine Kaufmannovcov závažné rozhodnutie – Iby musí utiecť k otcovej rodine do Maďarska. Báli sa o ňu, pretože nemeckí vojaci začali využívať mladé židovské dievčatá ako prostitútky na ruskom fronte. Čo však netušili, že v Maďarsku ju čakal ťažký život.

3-years-iby_r816.jpg

Štvorročná Iby Knill.
FOTO - Iby Knill: Žena bez čísla


"Bola som v nesprávnom čase na nesprávnom mieste."

Poznala len neslobodu

V Maďarsku ju mala prichýliť otcova sestra Bella, no tá sa priveľmi bála trestu, ktorý hrozil za ukrývanie nelegálneho prisťahovalca. Útočisko jej poskytol bratranec Márton, s ktorým sa veľmi zblížila, a neskôr doktor Marki. Iby sa v Maďarsku zapojila do „aktivít proti štátnemu záujmu“ a dala sa pokrstiť. Vtedy si neuvedomila, že práve falošný krstný list spôsobí pád odboja, ktorého bola súčasťou.

Začiatkom júna 1942 osemnásťročnú Iby zatkla tajná polícia a po dlhých hodinách vypočúvania a mučenia ju odviezli do vyšetrovacej väzby ženského väzenia v Újpeste. Odvtedy putovala z jedného zariadenia do druhého a pojem sloboda sa pre ňu stal cudzím. Nakoniec skončila v utečeneckom tábore v Ricse.

V tábore bol už režim voľnejší, medzičasom Ibina rodina pricestovala do Budapešti. Počas jej krátkej návštevy Iby spoznala Jánosa Gaspara, za ktorého sa chcela vydať. Mala pocit, že všetko sa pomaly obracia k lepšiemu, až kým Nemecko neobsadilo Maďarsko. Upokojovala sa, že protižidovské zákony sa vzťahovali na maďarských Židov, ku ktorým ona nepatrila.

article-1334982-0be90a79000005dc-160_634_r9662.jpg

Rodina Kaufmannovcov: zľava Ibina mama, Iby, sesternica Edith, stará mama, Tomy a otec.
FOTO - Iby Knill: Žena bez čísla

Detail, ktorý jej zmenil osud

Po prepustení z tábora sa Iby nemohla hneď vrátiť k rodine, tak odišla do Székesfehérváru, kde mal jej strýko tlačiareň. Bývala u jeho dcéry a každý týždeň sa musela chodiť hlásiť na políciu. Policajt, ktorý to mal na starosti, o ňu začal prejavovať záujem, dokonca jej navrhol, aby s ním strávila noc. Iby ho však odmietla a tešila sa na spoločnú budúcnosť s Gasparom. Vtedy ešte netušila, že jej život sa o pár dní zmení raz a navždy.

Písal sa 5. jún 1944, na dlhý čas posledný deň, keď si Iby líhala bezstarostne do postele. Nadránom už počula nástojčivé búchanie na dvere. Mali desať minút, aby sa zbalili. Polícia ich odviedla do tehelne, odkiaľ existovala už len jedna cesta – smer koncentračný tábor Osvienčim.

"Pri vstupe do tehelne nás zaregistrovali. Zobrali nám všetky peniaze, šperky a cennosti. Bol tam aj policajný dôstojník, ktorému som sa chodila každý štvrtok hlásiť. Postavila som sa do radu, ktorý vybavoval on. ... "Mrzí ma to," povedal, "ale už je príliš neskoro. Nemôžem pre vás nič urobiť. Boli ste u Židov, a preto ste s nimi museli ísť. Viete, nemuseli ste tam byť, mohli ste byť niekde inde."... Čo som sa dozvedela až o šesťdesiat rokov neskôr bolo, že moje meno uviedol na zoznam "politických väzňov", nie "Židov". Je možné, že tento fakt zmenil môj osud."

Iby Knill: Žena bez čísla

Žena bez čísla

Prvé spomienky, ktoré sa jej pri slovách Osvienčim-Brezinka vybavia, sú pruhované oblečenie, oholené hlavy a výsmech, čo väzni každodenne zažívali.

Samovražedné a vražedné praktiky v Osvienčime:
  • plynová komora
  • vrhanie sa na drôty zabitie elektrickým prúdom
  • obesenie
  • stiahnutie z kože zaživa koža použitá na výrobu tienidiel na lampy
  • lekárske experimenty (s röntgenovým žiarením, masová sterilizácia, experimenty na dvojčatách, ako napríklad umelé spojenie dvojčat zošitím ich tepien, pokusy na zmenu farby dúhovky prostredníctvom vstrekovania chemikálií priamo do očí a iné.)
"Práca oslobodzuje!"
germany-auschwitzsita_r2323.jpeg
Foto: SITA/AP

Keď sa vlak v koncentračnom tábore zastavil a dvere sa otvorili, uvideli niekoľkých vychudnutých mužov v pásikavom oblečení s vyholenými hlavami.

Vo vagónoch mali zostať všetky deti, chorí a starí, vystúpiť mohli iba zdravé ženy a muži, ktorých hneď rozdelili. Výber starostlivo vykonával sám doktor Mengele.

Iby sa na doktora známeho ako „anjel smrti“ dobre pamätá. Keď videl, ako prichádza spolu so svojou skupinou a usmievajú sa, tiež sa na nich usmial a ukázal rukou k bráne, nad ktorou sa týčil neslávny nápis Práca oslobodzuje!

„Dr. Mengele? Nedokážem ho opísať,“ váha Iby. Z pamäti jej však neschádza jeho uniforma, ktorú mal vždy dôsledne vyžehlenú, šitú na mieru.

Nemeckí vojaci nahnali väzňov do miestnosti, kde sa museli vyzliecť donaha. Mohli si nechať iba topánky. Prešli do ďalšej miestnosti, kde si sadli za stolček. Pri každom jednom bol pripravený muž v pásikavom úbore s holiacim strojčekom v ruke strážený ozbrojenými Nemcami, ktorí sa na všetkom zabávali. Keď im oholili vlasy, nasledovalo podpazušie a intímne partie. Zobrali im posledné šperky a nevynechali ani zlaté zuby, ktoré vytŕhali iní muži v pásikavom úbore s kliešťami. V ďalšej miestnosti im pridelili číslo, s ktorým figurovali v záznamoch. Iby do dnešného dňa nevie, prečo boli jedným z mála transportov, ktorým nevytetovali identifikačné číslo na ľavé predlaktie. Až mnoho rokov po vojne zistila, že pre Nemcov predstavovala číslo 25 245.

Po studenej sprche každému dali oblečenie silne zapáchajúce po dezinfekčnom prostriedku. Drôtom oplotené priestranstvá s barakmi uprostred sa stali pre Iby na niekoľko týždňov jej vynúteným domovom.

"Neverte tomu, čo vidíte, lebo to nie je pravda"


Dni v tábore boli stereotypné, až na jeden. Iby vo svojej knihe spomína na ráno, keď im po sprchovaní dali namiesto zvyčajného odevu blúzky a sukne a z komínov sa nevalil dym ako inokedy. K stene baraku poukladali stoly a každý mal možnosť napísať list domov. Onedlho pochopili.

Mengele sprevádzal pápežského nuncia, ktorý mal po návšteve podať správu pápežovi. Keď sa Ibin a nunciov pohľad stretol, povedala mu: Non credite quod videte. Ecce non est veritatem. Neverte tomu, čo vidíte, lebo to nie je pravda.

Nuncius im požehnal a hneď po jeho odchode sa všetko vrátilo do starých koľají, akoby sa nič nestalo.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3D37 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3D37 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 641
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 7 028
  3. Moskva alebo Petrohrad? 5 710
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 330
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 419
  6. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 935
  7. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 861
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 809
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 799
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 355

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Beblavý predstavil plány, vznikajúca strana začala zbierať podpisy

Do roka chcú pripraviť programové tézy.

Neprehliadnite tiež

Domov

Tohtoročné Ceny Pamäti národa získali Slováci Matejčíková a Šimko

Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo v Národnom divadle v Prahe.

Domov

Na zhromaždenie pri príležitosti 17. novembra prišli stovky ľudí

Novozvolení župani a lídri opozície sa stretli v Bratislave.

Domov

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

Domov

Lykožrút opäť na scéne. Trnka ho riešil mucholapkami, Vareha metličkami

Debata o nekontrolovanej ťažbe v chránených lesoch znovu otvorila aj tému lykožrútov. Dvaja ministri pre nich čelili stíhaniu.