Dobrovoľní hasiči môžu byť pri nešťastí skôr ako profesionáli.
ZVOLEN, SÁSA. Marek Stanko (25), veliteľ dobrovoľných hasičov zo Sásy pri Zvolene, pracuje v Detve vo firme na predaj ťažkej techniky.
S kolegami stojí hrdo pri vyše štyridsaťročnej škodovke s vysokozdvižnou plošinou a rukou občas preleští prednú masku pod oknom. Opravovali ju takmer tri mesiace.
„Vyzerala by lepšie, keby nestála vonku. Aj na tom už robíme. Keď prestaviame starú šopu pri zbrojnici, bude vedľa cisternovej tatry.“
Sú stále v pohotovosti
- na niektoré miesta trvá hasičom dojazd 30 minút,
- spolupráca profesionánych hasičov s dobrovoľníkmi má garantovať pomoc do 20 minút,
- štát dobrovoľníkom poskytne výcvik, ročný paušál a výstroj.
Dobrovoľníci zo Sásy sú hasičmi popri zamestnaní. Postupne získali a opravili techniku a výcvikom sa dostali medzi špičku.
Môžu zasahovať pri akýchkoľvek požiaroch, autonehodách a živelných pohromách okrem chemických nehôd.
Hasia aj vnútri domov, lebo majú dýchacie prístroje, na čo sú hrdí.
Napojení sú na centrálny informačný systém 112 a za päť až sedem minút vyrážajú k nehode alebo k požiaru.
Desiati sa striedajú v 24-hodinových službách, takže sú stále v pohotovosti. To v dobrovoľných zboroch nie je samozrejmosť.
„Keď vodička narazila do betónového mosta, boli sme von do troch minút. Zasahovali sme aj pri čelnej zrážke áut v Babinej. Sedem zranených,“ spomína veliteľ.
Dobrovoľníci hovoria, že najdôležitejšia je partia ľudí, podpora obce a peniaze.
„Informácie o nás sú na internete a toto sme vytlačili pre ľudí,“ podáva veliteľ kartičku v pohľadnicovom formáte.
Sú na nej fotografie hasičov z akcií, erb obce, pohotovostné kontaktné telefónne číslo a text: „Kolektív hasičov, dobrovoľníkov a nadšencov ochotných v dennú či v nočnú hodinu pomôcť obyvateľom Sásy a ďalším ľuďom v nešťastí.“
Hasiči žijú s podporou obce a zarábajú si na brigádach. Keď treba, dofinancujú sa z vlastných.
Ľubica Jergušová, starostka obce s menej ako tisíc obyvateľmi, je rada, že má takýchto chlapov v dedine.
