V politike je od založenia Maďarskej nezávislej iniciatívy, i keď krátko pôsobil aj ako novinár. Pôvodne elektrotechnik LÁSZLÓ GYUROVSZKY si po štyroch rokoch strávených v parlamente sadol na stoličku, ktorá vznikla z vôle Jána Ľuptáka. Nový minister výstavby a regionálneho rozvoja však tvrdí, že slovo „výstavba“ treba pomaly odsunúť a prioritou bude už v tomto volebnom období „regionálny rozvoj“.
Máte byt s pôžičkou od štátneho fondu?
„Nie, nemám. Chystám sa čerpať hypotekárny úver, a ak bude schválený, dostanem na jeho úroky rovnakú bonifikáciu ako ktorýkoľvek občan.“
Aj oveľa vyspelejšie ekonomiky, napríklad nemecká a francúzska, sú charakteristické tým, že pomer ľudí bývajúcich vo vlastnej nehnuteľnosti a v nájomnom byte je približne pol na pol. Na Slovensku býva najviac ľudí vo vlastnom. K tomu prispela aj štátna politika, ktorá aj regulovaným nájomným podporuje vlastné bývanie a len nedávno sa začalo s výstavbou komunálnych nájomných bytov.
„Je pravda, že reálne zohnať bývanie je skoro to isté, ako si ho postaviť či kúpiť. Nezabudnime však, že čiastočná deregulácia už nastala. Od 1. septembra minulého roku je plne deregulované nájomné v nájomných bytoch postavených bez verejných financií. Je teda len na rozhodnutí investorov, či budú stavať nájomné byty a či ich vedia prenajímať aj so ziskom. V bytoch postavených do roku 2001 zvýšime nájomné od 1. januára o 95 percent a o rok neskôr o ďalších 60 percent, čím dosiahneme tzv. nákladové nájomné. To sa bude meniť už len infláciou, prípadne zmenami cien na trhu so stavebnými materiálmi.“
Okrem priamej podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania štát naďalej nepriamo podporuje bytovú výstavbu bonifikáciou úrokov a štátnymi prémiami. Ekonomickí analytici tvrdia, že je účinnejšie prispieť šetrením štátu k znižovaniu úrokových sadzieb a potom budú aj komerčné hypotekárne úvery lacnejšie.
„Vláda sa nepohybuje v akademickom prostredí, ale v realite. Štát sa v istých segmentoch bytovej výstavby k niečomu zaviazal a to sú záväzky na dlhé roky. Za štyri roky sa nedá úplne zmeniť prístup k bytovej výstavbe. Okrem toho si povedzme, že zatiaľ nemáme solventnú strednú vrstvu, ktorá by sa rozhodovala napríklad medzi slušným nájomným bývaním či komerčným hypotekárnym úverom, bez pomoci štátu by v súčasnosti bytová výstavba asi stagnovala. Ak sa niekedy štát úplne zriekne podpory výstavby bytov, iste to nebude v krátkej budúcnosti.“
Teda postup, aký je napríklad v Nemecku s odpisovaním istých investícií do bývania zo základu dane, nemôžeme očakávať.
„Takéto riešenie by ešte viac skomplikovalo aj tak neprehľadný daňový systém. A tento typ riešenia potrebuje spomenutú strednú vrstvu.“
Priamou či nepriamou formou podporujú rozvinuté ekonomiky tzv. ekologické bývanie - nízkoenergetické domy, izolácie stavieb a podobne. Možno je to otázka inému ministrovi, ale predsa: nie je aj to cesta napríklad ku kvalite bývania?
„Ak niekto izoluje svoje bývanie alebo stavia nízkoenergetický dom, pravdepodobne sa mu to oplatí aj vzhľadom na meniace sa ceny energií a na náklady na vykurovanie. Myslím si, že tu má rozhodovať skôr trh ako zásahy štátu.“
Spomenuli sme už iné rezorty. Rozvoj vidieka nie je vecou jediného ministerstva. Pre SME Zsolt Simon povedal, že novú agrárnu koncepciu si predstavuje skôr ako istú koncepciu rozvoja vidieka.
„Zájdem ďalej. Pripravujeme Národný plán rozvoja, ktorý bude schválený vládou, a ak ho schváli aj Brusel, o mnohých grantoch a projektoch budeme rozhodovať v Bratislave. Nepochybujem však, že na poľnohospodársku výrobu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vidieka, bude minister potrebovať agrárnu koncepciu, ktorú schváli aj parlament. V rezorte regionálneho rozvoja sa nebudú diať zázraky a nechystáme revolučné kroky, bude to kontinuálna práca. Národný plán má dvoch predchodcov, ale tento koncept bude už úplný. Mal by byť vo vláde asi v marci, apríli budúceho roku.“
Regionálny rozvoj je téma skloňovaná vo všetkých pádoch. Vieme však, čo vlastne tento pojem pokrýva?
„Regióny na Slovensku sú odlišné, mnohé z nich majú oproti priemeru a najmä oproti najlepším prepad. Ten nie je v jedinej dimenzii. Prepad sa objavuje v infraštruktúre, v hospodárstve, v zamestnanosti, ale aj vo vzdelanostnej úrovni. Tento prepad je potrebné eliminovať a na to slúžia verejné zdroje - ako domáce, tak aj európske.“
Prejavuje sa v tom princíp solidarity, ktorý znamená aj pomoc slabším doslova na úkor silnejších.
„Pozrite sa, nejde o vyrovnávanie rozdielov tak, že máme ťahať tých silnejších dole. O solidaritu však jednoznačne ide. Veď aj vyspelejšie štáty únie sú solidárne k nám, keď ponúkajú granty práve na vyrovnávanie rozdielov a na projekty v zaostalých regiónoch. Ak sú solidárni občania Európy, prečo by nemali byť daňovníci na Slovensku? Platenie dane je aj o solidarite.“
Rezort pôdohospodárstva má vyčíslené, koľko peňazí pri akých domácich nákladoch spolufinancovania získa prvovýroba z európskych fondov. Máte podobné prepočty aj vy?
„Nie, pretože peniaze, ktoré môžeme získať spolufinancovaním, sú závislé od nápadov, dobrých projektov a od spracovania grantov. Teda maximum, ktoré bude vyplývať z financií z Európy, je maximum možností. Doterajšie skúsenosti hovoria skôr o ich nevyčerpaní. Jedno je však isté. Je na regiónoch, aké majú predstavy, ako ich spájajú s možnosťami a čo chcú dosiahnuť. V tomto im štát môže pomôcť nie ako nadriadený orgán, ale ako partner vo vzťahu priraďovacom, a nie nadraďovacom. Mnohé investície už nebudú závisieť od štátu - telekomunikácie, energetické siete, plyn, kanalizácie sú už v súkromných rukách, ale do regiónov pôjdu len vtedy, ak tam budú mať aj zákazníkov. Je to zložitý problém a štát je jedným zo spolutvorcov budúceho obrazu regiónu.“
Beata
Balogová
