Predseda parlamentu Hrušovský sa dohodol s prezidentom Schusterom, a tak sa na príprave zákonov bude ešte pred ich schvaľovaním v parlamente podieľať aj kancelária prezidenta. Oboch ústavných činiteľov k tejto dohode viedla snaha predchádzať tomu, aby sa zákonodarný zbor nemusel opakovane vracať k už prerokovaným právnym normám. V minulom volebnom období Rudolf Schuster vrátil poslancom 71 z 533 parlamentom schválených zákonov. Takže na prvý pohľad ide o chvályhodný nápad.
Otázne však je, či je táto novinka, ktorá možno mala byť pokusom o zlepšenie Schusterových vzťahov s parlamentom pri tvorbe zákonov, úplne v poriadku. Ústava totiž jasne vymedzuje právomoci parlamentu, vlády a prezidenta, čo sa týka prípravy a schvaľovania zákonov.
V hierarchii týchto ústavných inštitúcií je, čo sa týka tvorby našej legislatívy, najvyššie parlament. Podľa ústavy ,,je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky“. Teda nik iný. Do tohto procesu môže čiastočne na začiatku vstupovať aj vláda, ktorá podľa ústavy rozhoduje o návrhoch zákonov, teda spolu s parlamentom vytvára návrhy, o ktorých nakoniec rozhodne aj tak iba parlament.
S prezidentom sa v tejto fáze vôbec neráta. Jeho priestor je vymedzený až ako akási možnosť korigovať prácu parlamentu. Prezident ,,môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona“. Ústava však Schusterovi, ktorý môže konať iba tak, ako mu ona prikazuje, k jeho zákonodarnej iniciatíve už nič nehovorí.
Aby sme boli presní, hovorí o možnosti prezidenta vrátiť zákon, no ani táto možnosť nemá veľkú váhu. Dokonca ,,ak parlament po opätovnom rokovaní schváli prezidentom vrátený zákon aj napriek jeho pripomienkam a prezident ho nepodpíše, zákon začne platiť aj bez podpisu prezidenta“. A tak by to malo zostať aj do budúcnosti.
Suma sumárum: gesto Hrušovského so Schusterom o zapojení prezidentskej kancelárie do prípravy zákonov je asi nad rámec ústavnosti. Nič na tom nemení úsilie vylepšiť vzťahy medzi ústavnými činiteľmi a komunikáciu hlavy štátu s poslancami. Na to iste existuje iný priestor. Každému, čo jeho je. Prezident nech prezidentuje a parlament nech zatiaľ prijíma zákony, s ktorými mu môže nanajvýš pomôcť vláda.
Beata
Balogová
