BRATISLAVA – Ako a kedy sa bude voliť do Európskeho parlamentu, určí nová Národná rada. V programových tézach vládnej koalície sa hovorí o zámere vlády pripraviť ústavný zákon o voľbách do Európskeho parlamentu.
Návrh zákona chystala už predchádzajúca Dzurindova vláda.
Zákon predpokladá, že celé Slovensko bude jedným volebným obvodom, kandidovať budú môcť len politické strany a koalície, nie nezávislí kandidáti. Voľby by mali vyzerať podobne ako parlamentné, akurát na kandidátkach strán bude môcť byť len 14 mien. Volič bude môcť zakrúžkovať len jedného kandidáta.
Volení budú môcť byť nielen slovenskí občania nad 21 rokov, ale aj cudzinci – občania iných členských štátov únie, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Cudzinci, ktorí majú u nás trvalý pobyt, budú mať aj právo voliť na Slovensku – potom však už nebudú môcť voliť inde v Európe.
Voľby by mali trvať len jeden deň, v nedeľu od siedmej ráno do desiatej večer.
Systém výberu kandidátov by mal byť pomerný – strana získa mandáty podľa toho, koľko percent obyvateľov ju bude voliť. Poslanci Európskeho parlamentu sú volení na päť rokov.
Návrh na vytvorenie jedného volebného obvodu a kandidatúru prostredníctvom politických strán tvorcovia zákona odôvodňujú praktickými dôvodmi. „Počet poslancov určený pre Slovensko nekorešponduje ani s počtom okresov, ani s počtom krajov. Najvhodnejším systémom na voľbu poslancov Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku bude spôsob pomerného zastúpenia a vytvorenie jedného volebného obvodu, ktorý tvorí celá Slovenská republika,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Voľby len prostredníctvom politických strán budú zase v Európskom parlamente odrážať politické názory občanov Slovenskej republiky. Podľa politológa Erika Láštica má volenie poslancov len cez politické strany svoju logiku. „Európsky parlament pracuje skôr prostredníctvom straníckych rodín, čiže medzinárodných organizácií združujúcich politické strany podľa ideovej blízkosti. Rozhodujúca teda nie je ani tak štátna príslušnosť poslanca, ako skôr zaradenie politickej strany, za ktorú kandiduje, v existujúcich medzinárodných zoskupeniach,“ hovorí.
Podľa neho sa aj na Slovensku prejaví trend pomerne malej účasti na týchto voľbách: „Na základe skúseností v iných európskych krajinách sa dá predpokladať, že záujem voličov o tento typ volieb bude výrazne nižší, ako je o voľby parlamentné. Voliči budú do Európskeho parlamentu voliť menej ‘strategicky‘ a ich voľba bude často vyjadrením nesúhlasu s vládnucimi stranami.“
Európska rada nedávno rozhodla, že od volieb 2004 poslanec Európskeho parlamentu nemôže byť zároveň poslancom národného parlamentu.
BARBORA TANCEROVÁ
