BANSKÁ BYSTRICA. Ján Čarnogurský sa chcel dozvedieť od županov o pomeroch v krajoch a ako vidia odstraňovanie problémov priamo v ich regiónoch.
Podarilo sa mu stretnúť s tromi, zatiaľ posledným z nich bol Marian Kotleba.
V Kotlebovom sídle v Banskej Bystrici hovorili spolu približne hodinu o nezamestnanosti, Ukrajine, o dôvodoch Kotlebovho úspechu, aj o „rómskom probléme“, ktorý riešia obidvaja.
K riešeniam Kotlebu sa nedostali
„Pán Kotleba otočil otázku, že nie on mňa bude informovať o tom, ako rieši problémy, ale aby som ho ja informoval, čo mám v programe,“ povedal prezidentský kandidát.
Neskôr pri téme sociálnych dávok zopakoval, že „k jeho návrhom na riešenie sme sa nedostali, pretože on očakával môj program“.
Čarnogurský neuvažoval o tom, že by Kotlebu zo série stretnutí so županmi vynechal. Vyhlásil, že naopak, mal záujem ho navštíviť, pretože ho zvolili v legitímnych voľbách.
„Keby som robil takéto výnimky, škodilo by to veci, a nie napomáhalo,“ reagoval.
Čarnogurský sa od Kotlebu dozvedel o dvoch najväčších problémoch, ktorými sú nezamestnanosť a rómsky problém. O prezidentských voľbách alebo prípadnej podpore údajne nehovorili.
Kotleba sa posťažoval na Rómov
Kotleba porozprával okrem iného o svojich problémoch s pozemkom v Krásnej Hôrke, ako nemôže dostať od Rómov svoj majetok.
Čarnogurskému hovoril aj o zhoršujúcej sa situácii, o prípadoch, keď Rómovia zabili Nerómov a o tom, že štátna moc nevie zabezpečiť bezpečnosť občanov.
Čarnogurský mu zas povedal o prípadoch v Malackách a v Dunajskej Strede, kde zastupuje nerómskych občanov proti rómskym, ktorí „robia neplechu“, ale aj o tom ako v pozícii ministra v roku 1999 v montérkach sám pomáhal čistiť Luník IX spolu s Rómami.
„Luník bol potom také dva roky vzorovým sídliskom pre delegácie z Európskeho parlamentu,“ konštatoval Čarnogurský.
Hovorili o Kotlebovom úspechu
Čarnogurský pri rozhovore otvoril aj tému Kotlebovho úspechu. Za jeden z dôvodov označil to, že „dokáže nabúravať politickú korektnosť, ktorá sa stáva stále viac na Slovensku cenzúrou“.
Pod politickou korektnosťou mal na mysli napríklad to, že sa nemôže hovoriť, Rómovia niečo urobili, ale nazývajú sa neprispôsobivými občanmi.
„Ľudia dolu predsa vidia, aká je skutočnosť. Keď to politická kasta nie len nepovie, ale zamlčiava, tak u občanov vzniká dojem, že problémy sa dokážu riešiť iba mimo súčasného politického mainstreamu,“ vyhlásil Čarnogurský.
Na pripomienku, že to si myslí aj Marian Kotleba, Čarnogurský reagoval: „Pravdepodobne áno, ale to si myslím aj ja.“
Neodsudzuje krymský parlament
Kotleba s Čarnogurským rozoberali aj situáciu na Ukrajine.
Čarnogurský hovoril o tom, že terajšia kyjevská vláda začala porušovať podpísanú dohodu s Janukovyčom z 21. februára a nasledovali proruské demonštrácie na východe Ukrajiny a parlament Krymu vyhlásil zvrchovanosť Krymu.
„Poznamenávam, že je to to isté, čo vyhlásil slovenský parlament v roku 1992,“ povedal.
Na otázku, či si myslí, že vyhlásenie zvrchovanosti Krymu bolo v poriadku, dodal: „Krymský parlament to urobil a nebudem ho odsudzovať. Po prvé preto, že aj slovenský parlament to kedysi urobil, po druhé, že Krym je historicky ruským územím a po tretie, že tam žije väčšina Rusov.“
Beata
Balogová
