SME

24 rokov s každým zadobre. Profil Pavla Hrušovského

Začal politickú kariéru vo Federálnom zhromaždení v januári 1990 a odvtedy už parlamentné lavice neopustil.

[content type="longread-pos" pos="full"]

Začal politickú kariéru v československom Federálnom zhromaždení v januári 1990
a odvtedy už parlamentné lavice neopustil. Dnes má 61 rokov, v politike si nenarobil
veľa nepriateľov a skúša to na prezidenta

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/5/71/7127815/otv.jpg" author="" longread-pos="full"]Foto: SME - Tomáš Benedikovič[/content]

[content type="longread-pos" pos="left"]

Autor:
Dušan Mikušovič

dm.jpg

[/content]

Pri obecnom úrade v Mani neďaleko Nitry postávajú asi dve desiatky miestnych. Netrpezlivo vyčkávajú svojho rodáka. Po pár minútach meškania konečne zastaví volebný autobus. Z dverí vyskočí asi desiatka aktivistov v jasne bielych bundách s nápisom „Spolu na to máme“.

Z igelitových tašiek vyťahujú propagačné reflexné pásky a rozdávajú ich obyvateľom dediny. „Aby vás nezrazilo auto, keď pôjdete z kostola,“ prihovárajú sa jednej z babiek.

Po straníckych dobrovoľníkoch z autobusu vystúpi aj ten, na ktorého sa miestni prišli pozrieť. Prezidentský kandidát Pavol Hrušovský rozdáva úsmevy, podáva ruky, väčšinu z ľudí oslovuje krstným menom a pýta sa na detaily z ich osobného života. Politik, o ktorom mnohí hovoria, že mu chýba charizma a šarm, si prítomnosť medzi svojimi užíva.

„Pán Hrušovský je náš človek, náš rodák, do rodiny sme ho vzali, aj som mu poradila, aby kandidoval, že on je ideálny,“ rozpráva o ňom staršia žena.

V dedine cítiť, že Hrušovského majú radi. Vyhlásili ho aj za čestného občana. „Má tu rodinu, vinohrad, chodí sem pomerne často,“ hovorí starosta Igor Sádovský. Poslanec a bývalý predseda parlamentu zvykne obci pomôcť. V minulosti napríklad starostu skontaktoval s Dušanom Gálisom zo Smeru a prispel tak k vybudovaniu jedného z multifunkčných ihrísk, ktoré zo svojej rezervy po celom Slovensku staval premiér Robert Fico.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/5/71/7127815/01.jpg" author="" longread-pos="full"]Nikdy nebol vo vláde, v Národnej rade je ako doma. Foto: SME - Vladimír Šimíček[/content]

Katolík už od detstva

[content type="longread-pos" pos="left"]

Kto volí
Pavla Hrušovského:

Zdroj: prieskum agentúry Focus z prelomu januára a februára

[/content]

Hrušovský sa v obci narodil ešte v čase, keď bola rozdelená na dve časti. Preto si v životopise ako miesto narodenia píše Veľkú Maňu a dátum 9. júna 1952. Vyrastal v prostredí silne veriacej katolíckej rodiny, medzi príbuznými mal aj duchovných. Jeho strýko Dominik Hrušovský dlhé roky pôsobil v Ríme, pápež Ján Pavol II. ho v 80. rokoch vymenoval najskôr za biskupa, neskôr aj za apoštolského nuncia.

Prezidentský kandidát ako dieťa každú nedeľu chodil do kostola a pravidelne miništroval. Jeho spolužiak Štefan Bugár vraví, že Hrušovský bol zároveň normálnym dedinským chlapcom, ktorý veľa vyvádzal a občas sa mu ušla aj výchovná facka.

„Od kaštieľa viedla chodba, kde kedysi žili netopiere,“ spomína. „Keď sme mali písať diktát alebo nás mali skúšať, nachytali sme ich, priniesli do školy a pustili v triede. Učiteľka sa naplašila a poslala nás radšej domov. Na druhý deň nás za to vyplieskali a pokarhali.“

Ešte počas detstva v Mani sa Hrušovský zaľúbil do svojej ženy Heleny, ktorá zostala jeho jedinou životnou láskou. „Zahľadeli sa do seba v kostole, kamarátili sa odmalička,“ hovorí kandidátov spolužiak. „Šli spolu na omšu aj z omše, po dedine chodievali na prechádzky, nikdy sa nepozrel na inú. Aj keď my sme chodievali piť či fajčiť, on bol stále s ňou.“

Manželstvo im vydržalo dodnes, majú jedného syna Petra.

Poslancovi rodáci si spomínajú, že Hrušovský už od štrnástich hovorieval, že chce byť právnikom či sudcom. Po tom, čo vyštudoval strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Šuranoch, pokúsil sa dostať na Právnickú fakultu v Bratislave. Niekoľkokrát ho nevzali. „Chvíľu chodil na pedagogickú školu, chvíľu niekde učil, potom myslím robil vychovávateľa v učňovskom internáte v Slovnafte,“ vraví jeho brat, ktorý žije v dedine.

Hovorí sa, že problémy s prijatím na právo mal práve pre svojho strýka Dominika, ktorý vo Vatikáne rýchlo stúpal v cirkevnej hierarchii. Študovať nakoniec začal ako 21-ročný. Školu dokončil v roku 1978. Po nej krátko pracoval v Bratislave, neskôr nastúpil na miesto asistenta podnikového právnika do nitrianskej Jednoty. Pracoval tu až do revolúcie a jeho bývalí kolegovia naňho spomínajú v dobrom.

Za socializmu sa neučil po anglicky a nevenoval sa jej ani po zmene režimu. Do životopisu si medzi jazykové znalosti píše „taliančina – čiastočne, ruština – čiastočne“.

„Keď bol potom na čele parlamentu, niekoľkokrát sa chystal, že sa angličtinu doučí,“ spomína jeho spolupracovník. „Vraveli sme mu, že by to bolo dobré. Nakoniec sa na to nikdy nedal.“

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/5/71/7127815/03.jpg" author="" longread-pos="full"]Do veľkej politiky nastúpil už v deväťdesiatych rokoch. Foto: archív SME[/content]

V strane ešte pred novembrom

Hrušovský začal s politikou ešte pred novembrom 1989. Spolu s otcom v 80. rokoch vstúpil do Strany slobody, ktorá bola aj so Stranou slovenskej obrody jedným z dvoch slovenských politických subjektov, ktoré komunisti tolerovali v rámci Národného frontu.

Stranu slobody založil ešte v roku 1946 Vavro Šrobár, pomáhal mu pritom aj Hrušovského starý otec. V rámci obmedzeného straníckeho systému mala vyvážiť vplyv Demokratickej strany. Pôvodne vznikala pod názvom Kresťansko-republikánska strana a mala reprezentovať katolícky politický prúd po zákaze Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Väčšinou tí, ktorí sa k nej hlásili, však po takzvanej aprílovej výzve vstúpili do Demokratickej strany.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Richard Sulík.

Amerika, neustupuj Rusku

Hrozí nám rovnaká krátkozraká chyba ako kedysi v Mníchove.

Odstraňovanie hraničných stĺpov medzi Nemeckom a Československom po Mníchove.

Film Zem spieva ukázal svet, ktorý už zmizol

Zašiel aj do najodľahlejších dedín.

Slovenský vidiek Plicku fascinoval, ľudia ho tam milovali.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop