BRATISLAVA. Aktivity Ruska na ukrajinskom Kryme označil slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák za vojenskú agresiu.
"Je to vojenská agresia, ktorú uskutočnili vojská Ruskej federácie, čím narušili suverenitu aj teritoriálnu celistvosť Ukrajiny," uviedol v sobotu v relácii RTVS Sobotné dialógy šéf slovenskej diplomacie.
Rusko podľa Lajčáka porušilo viacero medzinárodno-právnych záväzkov. "O adekvátnosti slova agresia teda nemôže byť pochýb."
Misiu OBSE vyháňali ozbrojenci z Krymu varovnými výstrelmi (sobota)Čítajte
Šebej: Rusko sa nespráva ako partner
Oficiálne zdôvodnenie ruskej akcie na Kryme a na Ukrajine z pohľadu záujmov Slovenskej republiky podľa Lajčáka nemôžeme akceptovať.
"V našom záujme je, aby Ukrajina mala dobré vzťahy s Ruskou federáciou," uviedol Lajčák.
Zhoršenie týchto vzťahov by totiž Slovenskú republiku podľa neho bolelo viac ako iných. Musíme teda podľa Lajčáka hľadať také riešenia, ktoré nepolarizujú.
Slovensko by malo podľa predsedu parlamentného zahraničného výboru Františka Šebeja (Most-Híd) prehodnotiť naše vnímanie Ruska ako partnera.
"Nie je to partner, vo väčšine vecí sa nechová ako partner, chová sa ako potenciálny súper ba až nepriateľ s územnými ambíciami, ktoré siahajú podľa mňa ďaleko za to, čo sa deje teraz na Kryme," uviedol Šebej v relácii RTVS.
Putinovi ide o colnú úniu, myslí si Lajčák
Slová ruského prezidenta Vladimira Putina o tom, že vojská na Kryme nie sú ruské, vníma Lajčák ako "slová určené na domácu spotrebu".
"Ani malé dieťa neuverí, že je to nejaká domobrana, to sú špičkovo vyzbrojené, vycvičené, profesionálne vojská," uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Dôvodom, prečo Putin takto zasahuje na Ukrajine, je podľa ministra zahraničných vecí jeho plán euroázijskej únie.
"To znamená užšieho združenia krajín bývalého Sovietskeho zväzu a je jasné, že Ukrajina je pre úspech alebo neúspech tohto projektu kľúčová," hovorí Lajčák.
Minister zahraničných vecí považuje za nebezpečné odôvodnenia prítomnosti ruských vojsk na Kryme tým, že ide o ochranu obyvateľov.
"Ak by sme naozaj povedali, že každý štát, ktorého etnikum žije v iných štátoch, má právo zasahovať na území iného štátu, to je koniec medzinárodného usporiadania," povedal. V tom s ním súhlasí aj Šebej a takúto stratégiu Ruska považuje za cestu do pekla.
Demokratický svet je takmer bezmocný
Aj podľa komentátora The Economistu a odborníka na východnú Európu Edwarda Lucasa vytiahol Putin veľmi nebezpečnú kartu, keď pozdvihol etnickú identitu ľudí žijúcich v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu nad národnú identitu. Najmä, keď v Rusku žije veľa rôznych minorít.
"Pán Putin si svojím konaním podkopáva svoju vlastnú pozíciu," uviedol.
Medzinárodné organizácie síce môžu použiť voči Rusku isté opatrenia, podľa Lucasa sú však v konečnom dôsledku takmer bezmocné.
"Demokratický svet je takmer úplne bezmocný napriek tomu, že má množstvo nástrojov, ktoré môže použiť a použije, odpoveď je ale príliš pomalá," hovorí.
František Šebej sa domnieva, že v prípade Krymu a Ukrajiny sa už nachádzame v nejakej forme studenej vojny.
Minister zahraničných vecí Lajčák si to zatiaľ nemyslí, no upozorňuje, že ak nič neurobíme, môžeme v nej skončiť.
