BRATISLAVA. Priami účastníci právnického stretnutia v kaviarni Bonanno v Rajeckých Tepliciach z októbra 2010 žiadnu hru na masového vraha Ľubomíra Harmana nevideli.
Vyplynulo to z výpovedí troch sudcov, ktorí v pondelok svedčili v kauze žaloby na ochranu osobnosti podanej exnámestníkom generálneho prokurátora Ladislavom Tichým voči vydavateľstvu denníka Nový čas Ringier Axel Springer.
Vidia "zaujímavé" načasovanie
"Článok vyšiel osem mesiacov po stretnutí a v čase, kedy bola dosť napätá situácia. Dochádzalo k útokom na justíciu, Najvyšší súd aj Generálnu prokuratúru, lebo v tom týždni jednak Ústavný súd prerokúval disciplinárne konanie voči Štefanovi Harabinovi a volil sa aj nový generálny prokurátor. Podľa mňa to bolo všetko načasované do tohto obdobia," povedal počas pojednávania na Okresnom súde Bratislava II sudca Štefan Michálik.
Za zaujímavé tiež označil, že hneď po uverejnení článku v denníku Nový čas mali tlačovú konferenciu vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
"Minister vnútra by si mal preveriť, či je realita, čo sa v bulvári uverejní, alebo o tom dopredu vedel a bol s tým spokojný. Rovnako reagovala aj ministerka. Mám preto pocit, že to bolo synchronizované," vyhlásil Michálik a celú kauzu označil za útok na justíciu.
Pri odfotografovanej situácii, na ktorej právnik Tibor Péchy víta Tichého aj s ďalšími účastníkmi schôdzky s modrými slúchadlami a atrapou samopalu, Michálek podľa vlastných slov nebol.
Pracovná debata bez samopalu
Aj vtedajší sudca Juraj Krupa súdu povedal, že žiaden samopal nevidel.
"Ja sám mám fóbiu zo zbraní, neviem si predstaviť, že by som sa zabával na vraždách. Nepamätám si, či niekto spomenul meno Harmana. Nič zvrhlé ani zvrátené som tam ale nevidel," ubezpečil.
Sudca Jozef Korduliak označil stretnutie v bare Bonanno za pracovnú debatu.
"Rozprávali sa aj vtipy, bez konzumácie alkoholu. Tibor Péchy je vtipálek, má rád smiech a zábavu a pri príchode Tichého žartoval s maketou samopalu a imitoval streľbu. Ale meno Harman vôbec nepadlo a nikoho ani len nenapadlo to spájať s Harmanom tak, ako to napadlo dotyčnú novinárku," povedal.
Na otázku, čo mu napadlo, keď uvidel v Novom čase tento článok, odvetil, že sa sarkasticky zasmial na tom, ako niekto dokáže obrátiť fakty.
"Ľudia sa na mňa spočiatku dívali, že čo sme to tam porobili. Ťažko niekomu vysvetliť, že noviny nepíšu len božiu pravdu," konštatoval.
Ringier čelí deviatim žalobám
Vydavateľstvo Ringier Axel Springer čelí v tejto kauze celkovo deviatim žalobám zo strany účastníkov stretnutia a zo strany občianskeho združenia Justičný Oskar, ktoré v Bonanne usporiadalo pre svojich členov na jeseň 2010 ustanovujúcu schôdzu.
Združenie žiada nemajetkovú ujmu milión eur, predstavitelia justície dokopy 940.000 eur.
Vydavateľstvo považuje všetky žaloby za útok na slobodu tlače a tiež za určitý nátlak na svoju redaktorku a mieni sa proti tomu brániť všetkými zákonnými prostriedkami.
