Prezident MILAN KŇAŽKO by zrušil Mečiarove amnestie. S Ivanom Lexom však nemá problém si podať ruku a pohovoriť o živote.
V kampani ste museli vysvetľovať okolnosti experimentovania s drogami z mladosti. Ako to teda s tými drogami bolo?
„V roku 1969 som vyfajčil s jednou hereckou skupinou v Španielsku cigaretu hašiša, lebo som to chcel skúsiť. Ešte predtým som s kamarátom psychiatrom testoval taký liek, v ktorom bol vysoký obsah LSD a slúžil na autoanalýzu osobnosti. Bolo to úplne legálne, za jeho prítomnosti, s protokolom. Mal som 21 alebo 22 rokov. A to sú všetky moje skúsenosti. Mňa sa v anketovej otázke pýtali na marihuanu a povedal som, že tú som nefajčil. Lebo som fajčil hašiš. Tak vznikol ten problém. Potom som bol poučený, že to nejako spolu súvisí. Mňa to nezaujíma. Neholdujem tomu. Vyskúšal som to pred 45 rokmi a tým sa to skončilo.“
Pohybovali ste sa v socialistickom šoubiznise. Boli tam vtedy drogy?
„To som ešte nepočul, že v socializme bol šoubiznis. Vtedy sa to inak volalo, ani neviem ako. Medzi hercami neviem o nikom, kto by v tom čase bral drogy. Bol bežný výskyt konzumácie alkoholu, ktorý neprevyšoval priemer Slovenska, ktorý v tom čase bol. A myslím, že si stále drží svoju úroveň.“
Herec Dušan Cinkota bol nedávno odsúdený za drogy na osem rokov. Ak by ste boli prezidentom, dali by ste mu milosť?
„Milosť treba dávať v individuálnych prípadoch. Po dobrom oboznámení sa s tým prípadom. V žiadnom prípade by to však nesmelo byť tak, aby tým utrpela osoba, ktorá bola obeťou. V tomto prípade nepoznám konkrétne spis. Takže prepáčte, nemôžem sa jednoznačne vyjadriť. V individuálnych a jedinečných prípadoch myslím, že by prezident mal siahať k tomuto právu. Na rozdiel od amnestie, ktorú považujem za anachronizmus.“
Cinkota v televízii Joj moderoval Vyvolených, keď ste boli jej riaditeľom. Zohralo by to nejakú úlohu pri vašom rozhodovaní?
„Rozhodne nie. V žiadnom prípade. Akékoľvek známosti, priateľstvá, pracovné prepojenia tu nesmú hrať žiadnu rolu.“
Začali ste už aj s amnestiami. Ako by mal prezident postupovať pri ich udeľovaní?
„Ja by som navrhoval, aby sa to stalo súčasťou histórie. Aby sme sa tým už nezaoberali.“
Prečo?
„Existujú akési rozsudky, ktoré pripusťme, že sú väčšinou spravodlivé. Tak by to malo byť, aj keď u nás to tak často nie je. Ale v tom prípade, je tu individuálna milosť. Plošné amnestie idú proti zmyslu veci, keď niekto bol odsúdený právoplatne.“
Takže keď sa stanete prezidentom, amnestia nebude?
„Z mojej iniciatívy rozhodne nie.“
Dá sa z pozície prezidenta ešte niečo urobiť s Mečiarovými amnestiami na zavlečenie Michala Kováča mladšieho?
„Určite áno. Zrušiť ich.“
Ako prezident?
„Áno. Urobil by som všetko preto, aby sa to podarilo, pretože táto trauma ešte dlho bude deštruovať právne vedomie a morálku. Určite sa o to treba seriózne pokúsiť. Medzitým sme vstúpili do EÚ, tam sú trochu iné kritériá na právo a spravodlivosť. Treba to urobiť v súlade so zákonom, ale predovšetkým v súlade so spravodlivosťou, morálkou, právnym vedomím.“
Ste presvedčený o tom, že zavlečenie zorganizovala Lexova SIS?
„Bolo to za účasti štátnych orgánov s prepojením na mafistické skupiny. O tom som absolútne presvedčený. Poznal som sa dobre s Oskarom Fegyveresom. Keby ste sa ho na to opýtali, možno by ten rozhovor vyzeral trochu inak.“
Hovoril som s ním, ale zaujíma ma teraz váš názor.
„Aha. Dovolil som si napraviť to, čo tí predtým pokazili, že mu odmietli azyl vo Švajčiarsku a bol v lágri v Berne. Po ročnom úsilí sa mi podarilo, že dostal azyl v Ženeve. Vo Švajčiarsku to je takmer nemožné, ale podarilo sa. Zoznámil som sa s rôznymi podrobnosťami. Mám niekde aj nakrútené jeho výpovede. Viem o tom, že som bol sledovaný. Aj v Ženeve dokonca. Ale až spätne mi došlo, kto to bol.“
Čo v tejto súvislosti hovoríte na to, že Lasicovo divadlo, v ktorom účinkujete, sídli v hoteli Tatra Ivana Lexu, ktorý je teraz úspešným podnikateľom?
„To sú paradoxy našej doby, ale skrátka je to tak. Čo poviete na to, že pred ôsmimi rokmi bol Vladimír Mečiar významným politikom a dnes je začiatočníkom v drobnochovateľstve? Život je najlepší režisér.“
Vy sa tam s Lexom aj pri nejakých príležitostiach stretávate?
„Nedá sa povedať, že sa s ním stretávam, ale stretol som sa s ním.“
Ako to prebiehalo?
„Podali sme si ruky a porozprávali sme sa o bežných veciach.“
Tykáte si?
„Tykáme si od roku 1992. Poznám sa s jeho otcom.“
Ale proti Ivanovi Lexovi ste ako opozičný politik veľmi tvrdo vystupovali.
„Áno, pretože som mal na to dôvod. Nebolo to osobné.“
Koho by ste si ako prezident zvolili za svojich najbližších spolupracovníkov?
„Asi nečakáte, že budem hovoriť nejaké mená. To ako keby sme hovorili, že kto bude niekde veľvyslancom a nemal by ešte poverovacie listiny. Určite mám svoje predstavy o vysoko kvalifikovaných a morálnych ľuďoch, ktorých budem potrebovať v prípade zvolenia. Ale ich mená rozhodne nebudem hovoriť.“
