Mama ho učila počítať v čase, keď boli sami iba číslami. Slovenský vedec Ivan Lefkovits spomína na pobyt v koncentračných táboroch, na obdobie deportácií a neľudských zákonov, ktoré odhaľovalo skutočné povahy ľudí.
Keď v roku 1942 začali zo slovenského štátu odchádzať do neznáma prvé nákladné vlaky plné ľudí, päťročný Ivan Lefkovits žil s rodinou v Prešove.
Rodičia chceli obe deti uchrániť pred realitou, ktorú by si sami nedokázali vysvetliť, no o šesť rokov starší Paľko už všetko citlivo prežíval. Vnímal protižidovské opatrenia aj nejasnú budúcnosť, ale aj to, že otec, uznávaný zubný lekár, a matka, magistra farmácie, dostali nálepku „hospodársky dôležití Židia“, ktorých štát potreboval.
