Aj z týchto peňazí hradil Nemecku časť nákladov na ich deportácie do koncentračných táborov a vyhladzovacích táborov. Arizácii sa dlhodobo venuje JÁN HLAVINKA z Historického ústavu SAV.
Kto bol ideologickým autorom arizácie?
„Arizácia, teda vyvlastnenie a prevod majetku Židov na Nežidov, sa začala v Nemecku po nástupe Hitlera k moci. Odvtedy bola v Nemecku, na nacistami okupovaných územiach a na území satelitných štátov súčasťou politiky vylučovania židovského obyvateľstva zo spoločnosti a hospodárstva.“
Aké boli očakávania fašistických režimov?
„Všetky režimy, ktoré arizovali, očakávali najmä ekonomický efekt. Zároveň tak mobilizovali masy či odmeňovali „verných” stúpencov. Na Slovensku sa od arizácie očakávalo aj vytvorenie silnej vrstvy slovenských podnikateľov.“
Bola arizácia diktátom Nemecka?
„Nebola. Ľudácki politici boli aktívni aj bez nemeckého nátlaku už v čase, keď ešte slovenský štát neexistoval. Slovenská politická reprezentácia sa dokonca správala k Nemcom a ich záujmom v arizácii ako ku konkurentom. Pri podnikovom majetku sa totiž stávalo, že medzi záujemcami o konkrétny podnik bol Nemec a aj Slovák. Vtedy musela zasadnúť komisia. Historici dosť dlho tvrdili, že Slováci Nemcom vždy ustúpili. Posledný výskum však ukazuje, že to tak nemuselo byť všade.“
Ján Hlavinka (vľavo)
Kto bol iniciátorom arizácie na Slovensku?
„Prvé právne normy sa pripravovali už v období autonómie od januára 1939. Ich navrhovateľom bol napríklad aj Ferdinand Ďurčanský, ktorý má dnes v Rajci bustu. Už v októbri 1938 vyhlasoval, že židovská otázka sa bude na Slovensku realizovať podľa nemeckého vzoru.“
Čím zdôvodňovali predstavitelia štátu potrebu odňať Židom majetky?
„Aj keď má arizácia ekonomické pozadie a dôsledky, zdôvodnenie slovenských politikov nebolo nikdy ekonomické, ale vždy ideologické. Je až neuveriteľné, aké argumenty vychádzali z ich úst. Popri opakovaní tvrdení o akomsi “nadmernom vplyve” Židov v hospodárstve, vždy napokon skončili pri argumentoch, že Židia sa „prehrešili“ proti Slovákom, že boli údajne „nepriateľmi“ národa a preto by sa im mal vo „verejnom záujme“ zobrať majetok. To údajné “nepriateľstvo” židov nikto nikdy nedokázal. Absolútna absencia čísel v argumentoch ľudákov by vyznievala paradoxne, keby sme pozabudli na to podstatné: že účel im svätil prostriedky.“
Koľko majetku a v akej hodnote na Slovensku arizovali?
„Podľa architektov arizácie hodnota arizovaného majetku dosahovala 4,3 miliardy vtedajších slovenských korún so zaťažením, bez zaťaženia to bolo 3,1 miliardy korún.“
Dá sa to vyčísliť v eurách?
