Kto môže voliť prezidenta:
- Občania SR, ktorí dovŕšili 18 rokov a sú na území Slovenska
- Voliť môžu aj odsúdení
Kto voliť nemôže:
- Občania SR zdržujúci sa počas volieb v zahraničí
- Cudzinci žijúci na Slovensku
Kedy sa voľby konajú:
- 2. kolo sa uskutoční v sobotu 29. marca
Kde sa budú voľby konať:
- Každý volič mal od obce dostať informácie o volebnej miestnosti najneskôr 40 dní pred voľbami
- Mestá a obce sa rozdelili na volebné okrsky, ktoré spravidla zahŕňajú tisíc voličov
- V menších obciach alebo odľahlých častiach môžu byť aj menšie
- Okrsky môžu samosprávy zriadiť aj v nemocniciach, sociálnych domovoch či väzniciach
- Na Slovensku tak vzniklo 5958 volebných okrskov
Kto bude vo volebnej miestnosti:
- Okrem členov okrskovej volebnej komisie môžu byť vo volebných miestnostiach aj pozorovatelia
Kto bude výsledky volieb spracovávať:
- Výsledky spracuje Štatistický úrad, podieľať sa na tom bude 870 ľudí vrátane servisu a logistiky
- Nasadených bude asi 530 počítačov
Kedy a kde budú zverejnené výsledky:
- Priebežné výsledky sledujte na SME.sk
- Definitívne výsledky Štatistický úrad potvrdí až v nedeľu 16.3. po ich schválení Ústrednou volebnou komisiou
- Priebežné neoficiálne výsledky budú zverejňované po potvrdení prvých prijatých zápisníc okrskových volebných komisií, zhruba pol až trištvrte hodinu po uzatvorení volebných miestností
- Pred piatimi rokmi bola posledná zápisnica volebnej komisie prijatá o 1.30 ráno a výsledky z posledného bratislavského obvodu boli spracované o 2:18
Koľko budú voľby stáť:
- Na obe kolá prezidentských volieb štát vyčlenil 10,78 miliónov eur
- 9,74 milióna eur má v rozpočte ministerstvo vnútra najmä na odmeny pre členov volebných komisií, tlač hlasovacích lístkov či vybavenie volebných miestností
- 1,04 milióna eur má Štatistický úrad na spracovanie výsledkov
Ako sa volí:
- Každý volič musí hlasovať osobne
- Okrskovej volebnej komisii predloží občiansky preukaz a dostane hlasovací lístok a obálku
- Ak si občiansky preukaz zabudol, stačí, ak ho spozná jeden člen volebnej komisie alebo dvaja iní svedkovia
- Volič môže hlasovať aj mimo miesta bydliska, ak mu obec vydala voličský preukaz
- Voličský preukaz musí odovzdať volebnej komisii, aby sa nedal použiť viackrát
- Volí sa za plentou, volič za ňu musí ísť sám, o pomoc môže požiadať iba pokiaľ je zdravotne postihnutý alebo nemôže písať či čítať
- Na hlasovacom lístku sú uvedení všetci kandidáti v abecednom poradí, na lístku je aj pečiatka Ústrednej volebnej komisie
- Volič na lístku vyznačí x do rámčeku pre priezviskom kandidáta, ktorého chce zvoliť
- Hlasovací lístok, ktorý je označený inak ako písmenom x, napríklad fajkou alebo krúžkom, je neplatný
- Neplatný je aj lístok, na ktorom je označený viac ako jeden kandidát, alebo žiadny kandidát
- V prípade, ak sa volič pomýli, okrsková volebná komisia nie je oprávnená vydať mu ďalší hlasovací lístok
- Hlasovací lístok volič vloží do obálky a zalepí ju
- Obálku vhodí do volebnej schránky osobne, výnimka je prípustná iba pre telesne postihnutých
- Volič, ktorý sa nemôže dostaviť do volebnej miestnosti, ale zdržiava sa v obci, môže okrskovú volebnú komisiu požiadať o vykonanie hlasovania do prenosnej volebnej schránky
- Komisia k takémuto voličovi vyšle s prenosnou schránkou aspoň dvoch svojich členov
Ako sa volilo doteraz:
- Jediným prezidentom, ktorého zvolil parlament, bol v roku 1993 kandidát HZDS Michal Kováč
- V roku 1998 nedokázal parlament zvoliť prezidenta ani v deviatich kolách, najbližšie mal k tomu kandidát HZDS, SNS a ZRS banskobystrický pedagóg a chemik Otto Tomeček, ktorému chýbali štyri hlasy
- Od roku 1999 volíme hlavu štátu priamo, prvým takto zvoleným prezidentom sa stal Rudolf Schuster, ktorý porazil Vladimíra Mečiara
- Volebná účasť v 1. kolách dosiahla v roku 1999: 73,89 percent, v roku 2004: 47,94 percenta a v roku 2009: 43,64 %
- Doteraz najnižšia účasť bola v 2. kole prezidentských volieb v roku 2004, kedy si prišlo medzi Ivanom Gašparovičom a Vladimírom Mečiarom rozhodnúť iba 43,5 percenta voličov
- Víťazmi 1. kôl sa doteraz stali: 1999 – Rudolf Schuster (1 396 950 hlasov), 2004 – Vladimír Mečiar (650 242), 2009 – Ivan Gašparovič (876 061)
- Najmenej hlasov (4537 hlasov – 0,15 percenta) doteraz získal v roku 1999 bývalý príslušník ŠtB Ján Demikát
- Najtesnejším rozdielom sa skončilo 1. kolo v roku 2009, kedy Iveta Radičová prehrala s Ivanom Gašparovičom o 8,65 percenta. V roku 1999 dokázal Rudolf Schuster poraziť Vladimíra Mečiara o 10,14 percenta a v roku 2004 získal Vladimír Mečiar o 10,45 hlasov viac ako Ivan Gašparovič
- Najtesnejšie ušlo 2. kolo v roku 2004 kandidátovi SDKÚ Eduardovi Kukanovi, ktorý získal iba o 3644 hlasov menej ako druhý Ivan Gašparovič
- V 2. kole sa doteraz menilo poradie iba raz, keď v roku 2004 Ivan Gašparovič preskočil Vladimíra Mečiara
- V roku 2014 sa o post prezidenta uchádza najviac kandidátov až 14. V roku 1999 to boli 9, v 2004 sme si vyberali z 11 a v roku 2009 zo 7 kandidátov
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
