Na piatkový protest pred ruským veľvyslanectvom, ktorý zorganizoval fotograf Andrej Bán, prišlo niekoľko desiatok ľudí. Medzi nimi aj expremiérka Radičová.
BRATISLAVA. Víkendové referendum na Kryme je neslobodné, občania nemajú v podstate na výber. Rozhodovať sa budú medzi pripojením k Rusku teraz alebo časom.
Povedala to v piatok bývalá slovenská premiérka Iveta Radičová, ktorá sa zúčastnila protestu pred ruským veľvyslanectvom v Bratislave.
“Obsahovo to nie je ani možné za referendum považovať. Určite ho nebudeme rešpektovať ani my, ani mnohí Ukrajinci a spôsobí len nový konflikt,” dodáva Radičová pre SME, pre ktorú takýto typ referenda nebude a nemôže mať žiadny efekt na Slovensko.
Organizátorom akcie, na ktorej sa zúčastnilo asi 50 ľudí, bol fotograf a novinár Andrej Bán, ktorý sa pred pár dňami z polostrova vrátil.
Okrem neho dostali priestor vyjadriť sa aj bývalá premiérka Iveta Radičová, poslanec NR SR František Šebej či riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.
Zelení mužíkovia
Podujatie zahájila skladba Bratříčku od Karla Kryla. Po jej doznení vyhlásil Andrej Bán, že na Kryme sa odohráva okupácia územia Ukrajiny ruskou armádou.
Ako dôkaz použil jednu z troch fotografií, ktoré so sebou mal. Odfotený bol cestný blok s transparentom donských kozákov “Kde sme my, tam je Rusko”.
Bán následne rozprával o skúsenostiach z Krymu, kde podľa jeho slov obsadili Rusi všetky strategické posty a nútia ukrajinských vojakov vzdať sa.
Krymčania údajne týchto neoznačených vojakov volajú neznámi zelení mužíkovia. Počas cesty sa rozprával s Ukrajincami, Rusmi aj Tatármi, z ktorých vraj väčšina chce zostať súčasťou Ukrajiny.
Bán sa však bojí, že ruská propaganda, ktorá sľubuje vyššie platy a dôchodky, spôsobí, že sa na Kryme cez nelegitímne referendum odhlasuje pripojenie k Rusku. To je jedným zo signatárov Budapešťskej dohody, ktorá zabezpečuje nedotknuteľnosť vonkajšich hraníc Ukrajiny.
Posmelený Putin
Podľa Ivety Radičovej takéto protesty odkazujú, že sloboda sa nedá vyvážať na tankoch.
Odsúdila nedemokratikých politikov využívajúcich silu a armádu a všetkých, čo porušujú platné právo a medzinárodné zmluvy. Vyzvala tiež tých, ktorí Slovensko zastupujú v medzinárodných organizáciach a na diplomatických postoch, aby nám konaním konečne dali pocitíť, že diplomacia a jej inštitúcie majú zmysel.
Ženevská konvencia označuje neoznačených vojakov za banditov. Tak vníma situáciu na Ukrajine František Šebej, ktorý ju prirovnáva k roku 1968, kedy sa zobudil do mesta plného neoznačených tankov.
Myslí si, že sa to dnes deje preto, že zásah Putina v Gruzínsku, Abchátsku a Južnom Osetsku ostal bez adekvátnej odozvy.
Posilnil si tak jeho presvedčenie, že si takéto činy môže dovoliť a jeho ambíciou je obnovenie impéria, ktorého sme aj my boli súčasťou.
Ruská invázia
Obavy z toho, že sme len krok pred novým svetom vyjadril Alexander Duleba.
Znepokojilo ho vyhlásenie ruského ministerstva zahraničia, ktoré tvrdí, že ukrajinská vláda nie je schopná kontrolovať bezpečnosť a poriadok svojich občanov. Rusi si ním vyhradzujú právo ochraňovať ukrajinský ľud. Reagovali tak na úmrtia demonštrantov v Donecku.
Ak by sa udalosti opakovali aj cez víkend, mohlo by to znamenať vstup ruských vojakov aj na toto územie.
Ukrajina síce vyhlásila, že nemá kapacitu vstúpiť do vojny kvôli Krymu, ale v prípade invázií do inej časti krajiny by nemali na výber.
