BRATISLAVA. Prezidentské voľby našich susedov veľmi nezaujali. Zahraniční novinári tvrdia, že problémom nie sú len neznámi kandidáti, ale aj celkový nezáujem o slovenskú politiku.
V týchto dňoch sa zahraničné médiá navyše sústredia viac na Ukrajinu.
Premiér, herec, milionár
Voľby výraznejšie rozoberajú len v Česku, podľa redaktora českých Lidových novin Luboša Palatu konkurujú na internete aj správam z Ukrajiny.
"Čechov zaujíma nezvyklá situácia, keď sa chce premiér stať prezidentom. Je to pre nich nové. Čaká sa, kto s ním pôjde do duelu.“
Z ostatných kandidátov je podľa neho v Česku najznámejší slovenský herec. „Na divadelnej a filmovej scéne je tu ako doma.“ Vraví, že je im blízky aj podobou s českými politikmi.
Milionárskeho podnikateľa zase porovnávajú s tým, ako sa zo slovenského miliardára Andreja Babiša stala česká politická hviezda.
Prečítajte si tiež:
Čo potrebujete vedieť pred voľbou (manuál poctivého voliča)
Neznáma krajina
Rakúsko sa cez víkend sústredí viac na nedeľné referendum na ukrajinskom Kryme, hovorí Christoph Thanei, ktorý spolupracuje s rakúskym denníkom Die Presse. „O správy o voľbách je teraz malý záujem.“
Thanei vraví, že okrem premiéra Rakúšania kandidátov nepoznajú, a ani o Ficovi veľa nevedia a viac sa zaujímajú o politiku na západe.
Slabý záujem o voľby a kandidátov je podľa redaktora maďarského týždenníka Élet és Irodalom Jánosa Székyho aj u našich južných susedov. Výrazne tam neupútal ani jediný kandidát maďarskej strany.
„Maďari sa veľmi málo zaujímajú o politiku, ktorá sa netýka priamo ich alebo maďarskej menšiny na Slovensku.“
„Obyčajný Poliak nevie, že v sobotu sú na Slovensku voľby,“ hovorí poľský žurnalista Lukasz Grzesiczak.
Slovensko je podľa neho v Poľsku neznámou krajinou, viac sa sústredia na Česko. Tvrdí, že o voľbách by sa mohlo začať písať viac až pred druhým kolom.
Gašparoviča nepoznajú
V susedstve si veľa ľudí nevšíma ani súčasného slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča. Novinári hovoria, že bol nevýrazný a mnohí ľudia ho ani nepoznajú.
Palata tvrdí, že sa v Česku naposledy pripomenul, keď sa spolu s bývalým prezidentom Václavom Klausom navzájom vyznamenali.
„Berú ho tu ako pokladača vencov, ktorý nerobil väčšie problémy a ani zásadnú hanbu. Jeho prerieknutia sa stali populárnymi aj v Česku.“
Na čo je také moratórium, ktorého porušenie nikto nijak nesankcionuje? Čítajte Ako sme volili
Jediným prezidentom, ktorého zvolil parlament, bol v roku 1993 kandidát HZDS Michal Kováč.
V roku 1998 nedokázal parlament zvoliť prezidenta v deviatich kolách, najbližšie mal k tomu kandidát HZDS, SNS a ZRS, pedagóg a chemik Otto Tomeček, chýbali mu štyri hlasy.
Od roku 1999 volíme hlavu štátu priamo, prvým sa stal Rudolf Schuster, porazil Vladimíra Mečiara.
Víťazi 1. kôl: 1999: Schuster (1 396 950 hlasov), 2004: Mečiar (650 242), 2009: Ivan Gašparovič (876 061).
Najtesnejším rozdielom sa skončilo 1. kolo v roku 2009, Iveta Radičová prehrala s Gašparovičom o 8,65 percenta. V roku 1999 Schuster porazil Mečiara o 10,14 percenta a v roku 2004 získal Mečiar o 10,45 percenta viac hlasov ako Gašparovič.
Najtesnejšie ušlo 2. kolo v roku 2004 kandidátovi SDKÚ Eduardovi Kukanovi, skončil o 3644 hlasov tretí za Gašparovičom.
V 2. kole sa doteraz menilo poradie iba raz, keď v roku 2004 preskočil Gašparovič Mečiara.
