Predvolebným prieskumom RUDOLF SCHUSTER veľmi neverí. Spomína, že v roku 1998 mala jeho strana pred voľbami 18 percent, nakoniec dostala o desať menej.
V roku 1998 ste sa ako primátor Košíc rozhodli vrátiť do veľkej politiky. Založili ste Stranu občianskeho porozumenia (SOP) a rozhodli ste sa uchádzať o funkciu prezidenta Slovenskej republiky? Prečo?
„Slovensko sa v tom čase ocitlo v totálnej medzinárodnej izolácii. Táto krajina a jej občania si to nezaslúžili. Neobmedzene tu vládol jeden človek, ktorý hrubo zneužíval svoje právomoci, niekoľko mesiacov sme boli bez prezidenta. Dúfal som, že moje zahraničné kontakty a skúsenosti z domácej i medzinárodnej politiky prispejú k zásadnému zvratu.“
Ako predseda koaličnej SOP ste si vynútili zmenu ústavy, ktorá by umožnila priamu voľbu hlavy štátu. Dôvod?
„Prezident republiky by nemal byť len bábkou v rukách politikov, sluhom politických strán, ktoré ho v parlamente podporia. Videli sme, čo robilo HZDS s Michalom Kováčom, keď mu nešiel po ruke. Všeľudové hlasovanie dáva prezidentovi mimoriadne silný politický i morálny mandát. Spomeňte si na rok 1992, keď Václav Havel nezískal vo Federálnom zhromaždení dostatok hlasov. Som presvedčený, že keby ho volili priamo občania, suverénne by vyhral.“
Nebolo cieľom zmeny len odstaviť vášho protikandidáta, predsedu HZDS a zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara?
„Treba si uvedomiť, že Slovensko bolo v tom čase niekoľko mesiacov bez prezidenta, lebo parlament nebol schopný dohodnúť sa. Mečiarovi to v podstate vyhovovalo, pretože ako zastupujúci prezident získal ešte väčšiu moc. Bolo ho treba zastaviť. A v priamej voľbe sme videli šancu. Zmena ústavy, ktorá by umožnila všeľudové hlasovanie, bola výsledkom dohody demokratických síl a bola zakotvená aj v koaličnej zmluve.“
Ako sa rodila?
„Keď som pred parlamentnými voľbami v roku 1998 pripravoval založenie SOP, rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave profesor Juraj Stern zorganizoval na Zlatých pieskoch tajné stretnutie predstaviteľov opozičných parlamentných strán, na ktoré pozvali aj mňa. Báli sa, že podporím Mečiara, čo bola absolútna hlúposť, pretože ten človek mi v živote najviac ublížil. Vtedy sme prvýkrát hovorili o priamej voľbe prezidenta.“
Referendum o priamej voľbe prezidenta, ktoré v roku 1997 vyhlásil váš predchodca Michal Kováč, bolo zmarené. Zmenu ústavy však v januári 1999 bez problémov schválil parlament, v ktorom mala ústavnú väčšinu koalícia SDK, SMK, SDĽ a SOP. Vy ste si dali aj ďalšiu podmienku – že budete jediným koaličným kandidátom na funkciu prezidenta.
„Viac kandidátov z koaličných strán by pomohlo vo voľbách Mečiarovi. Nakoniec však SDK nominovala Magdu Vášáryovú, Michal Kováč kandidoval za KDH a Juraj Švec za DÚ, čím vlastne politickí spojenci porušili koaličnú zmluvu. Našťastie, všetko dobre dopadlo.“
Hovoríte, že priama voľba prezidenta by mala obmedziť vplyv parlamentných strán na výkon jeho funkcie. Aj súčasný prezident Ivan Gašparovič vzišiel zo všeľudového hlasovania. Napriek tomu celé dve funkčné obdobia verne slúžil Smeru, ktorý ho vo voľbách podporil.
„Pochopiteľne, že predpokladom správnej voľby by mal byť nadstranícky a nezávislý kandidát.“
Vy ste takým boli?
„Snažil som sa byť nad vecou. Vystúpil som zo strany, ktorú som zakladal, a žiadnym spôsobom som sa nenechal vmanévrovať do politických hier. V správach o stave republiky som sa snažil byť objektívny, rovnako kritický ku koalícii ako ku opozícii. Ja som nehovoril k poslancom, ale k občanom. Aj na zákony, ktoré schvaľoval parlament, som sa pozeral očami občana, nie člena nejakej politickej strany. Aj preto som veľa z nich nepodpísal a vrátil do parlamentu. Koalícia ma za to často kritizovala. Vraj – vďaka nám je v prezidentskom paláci a teraz sa nám takto zavďačuje.“
Gašparovič odmietol vymenovať do funkcie generálneho prokurátora ktorého zvolil parlament. Dovolili by ste si to aj vy?
„Určite by som ho do funkcie vymenoval. Nemal by som s tým najmenší problém.“
Ústavný súd po kauze Jozefa Čentéša uvoľnil prezidentovi ruky, priznal mu právo relatívne voľne rozhodovať, či vymenuje ľudí zvolených do vrcholných funkcií. Mal by mať prezident toto právo?
„Je to dvojsečná zbraň. Keďže u nás funguje parlamentná demokracia, prezident by si mal rozhodnutia parlamentu vážiť a rešpektovať ich. Prezident nemá právo posudzovať, či voľba generálneho prokurátora bola v poriadku, alebo nie. Na to je tu Ústavný súd. Na druhej strane - sám som zažil prípad, keď do funkcie ministra vláda navrhla človeka, ktorého aktivity preverovala polícia a prokuratúra. Pochopiteľne, že som si vyžiadal informácie z Generálnej prokuratúry a Slovenskej informačnej služby. Čakal som na ne, čo sa teda vláde vonkoncom nepáčilo. Nakoniec som ho musel vymenovať, pretože ústava mi inú možnosť v tom čase nedávala. Dodnes som presvedčený, že ten človek nemal čo hľadať v ministerskom kresle, pretože vrhal tieň korupcie na celú vládu. A čas mi dal za pravdu.“
Čo považujete za svoj najvýznamnejší štátnický počin?
