BRATISLAVA. Už trinásť rokov prezident republiky nevykonáva jednu zo svojich najdôležitejších právomocí, ktorou je dojednávanie medzinárodných zmlúv.
Ak by zaužívanú prax chcela nová hlava štátu zmeniť, stačilo by, aby o tom vydala rozhodnutie.
„V praxi by to znamenalo, že by prezident republiky oveľa aktívnejšie vstupoval do zahraničnej politiky,“ hovorí ústavný právnik Peter Kresák.
Právomoc spomína ústava v časti o činnosti prezidenta na prvom mieste spolu s tým, že zastupuje republiku navonok.
V auguste 1993 ju však prezident Michal Kováč preniesol na vládu a pri zmluvách, kde nie je potrebný súhlas Národnej rady, na jednotlivých ministrov.
V júni 2001 Rudolf Schuster vydal nové rozhodnutie, podľa ktorého má zmuvy na starosti vláda a to platí doteraz. „Ivan Gašparovič akceptoval rozhodnutie svojho predchodcu,“ hovorí Kresák.
Čo potrebujete vedieť pred voľbou (manuál poctivého voliča)Čítajte
Zeman sa rozbehol
Druhou významnou právomocou, ktorú by prezident mohol viac využívať, je podľa Kresáka vetovanie zákonov nielen v prípade, že ich považuje za protiústavné, ale aj vtedy, ak sú v rozpore s jeho politickým videním.
„Každý prezident je však závislý od financií, ktoré mu schvaľuje Národná rada. Takže aj keď niektorí tvrdia, že budú silní prezidenti, môže sa ľahko stať, že nimi nebudú môcť byť.“
Znižovaním rozpočtu prezidentskej kancelárie riešil spory s Kováčom bývalý premiér Vladimír Mečiar.
