a tu 51,6 percenta z platných hlasov).
Ale súčasná vládna koalícia zvíťazila i v tzv. vidieckych regiónoch (viac ako polovica vidieckeho obyvateľstva). Opozícia zvíťazila len v tzv. prechodných regiónoch, kde je podiel vidieckeho obyvateľstva od 15 do 50 percent. To môže viesť k domnienke, že vidiecke obyvateľstvo sa v týchto voľbách postavilo za budúcich víťazov. Situácia však nie je taká jednoznačná.
Vidiek je výrazne etnicky diferencovaný. Žije tu prevažná väčšina občanov maďarskej národnosti. Najviac na južnom Slovensku, kde je aj vysoká nezamestnanosť. Všetky tieto regióny majú slabú infraštruktúru a charakter vidieckych okresov. V dvadsiatich okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti, v ktorých je viac ako každý štvrtý práceschopný občan nezamestnaný (v polovici z nich bolo vysoké zastúpenie občanov maďarskej národnosti), každý druhý volič volil SMK, každý štvrtý KSS a ANO a každý piaty Smer.
SMK v tejto regionálnej agregácii získala prvenstvo s podielom 22,41 percenta (druhé HZDS malo 15,77, Smer 11,73, SDKÚ 9,96, ANO 8,87, KSS 7,70 a KDH len 6,81 percenta). Vďaka výraznému volebnému víťazstvu SMK v tomto sociálne problémovom priestore získala súčasná vládna koalícia 48,1 percenta hlasov. Bez hlasov SMK by to bolo len 25,6 percenta.
Z tohto pohľadu SMK urobila pre vládnu koalíciu veľmi veľa. Tí, ktorí sa rozhodli etnicky a nie občiansky, odčerpali značnú časť z podielu nespokojných voličov, ktorí by sa pri inom ako etnickom rozhodovaní pravdepodobne orientovali skôr na opozíciu.
SMK ako jediná strana v porovnaní s voľbami z roku 1998 zvýšila svoje percentuálne zastúpenie voličov (z 9,12 na 11,16 percenta) a zvíťazila v štrnástich okresoch južného Slovenska, oproti dvanástim v roku 1998. KDH a KSS neprekročili v tomto priestore ani 5-percentnú hranicu zvoliteľnosti.
V okresoch s najvyšším podielom vidieckeho obyvateľstva bola i najnižšia volebná účasť - v desiatich z nich bola volebná účasť len 68,55 percenta. Mestá, respektíve urbanizované regióny mali volebnú účasť podstatne vyššiu. To isté platí i v regionálnom rozmere - vo východoslovenských regiónoch, s výnimkou okresu Prešov, neprekročila volebná účasť priemer.
K zneisteniu vidieckeho voliča prispela rozdrobenosť ľavicových a nejednotnosť národne orientovaných strán. Jedným z víťazov volieb 2002 sa tak stala SMK, ktorá absorbovala sociálne slabšie vidiecke vrstvy južného Slovenska. A súčasne sa prejavila vyššia aktivita mestských voličov a mesto tak prehlasovalo vidiek.
U značnej časti vidieckych občanov bola badateľná strata motivácie participovať na riadení spoločnosti a uzatvorenie sa do vlastnej subkultúry. Neúčasť vo voľbách je autonómny postoj. Charakterizuje vzťah občana k situácii v spoločnosti, k stranám, k osobnostiam verejného života. Demonštruje nezáujem a odmietavý vzťah k politickému dianiu.
Autor: STANISLAV BUCHTA(Autor je analytikom Národného úradu práce )
