Takmer tretina mladých Európanov už vyskúšala marihuanu
Brusel 30. októbra (TASR) - Takmer tretina mladých ľudí v Európskej
únii už vyskúšala marihuanu, pričom bezmála polovica pozná ľudí,
ktorí berú aj iné drogy. Vyplýva to z nového prieskumu Eurobarometer
o postoji mladých ľudí k drogám, ktorý nedávno zverejnila Európska
komisia.
Marihuanu vyskúšalo takmer 29 percent opýtaných, vyše 11
percent ju naposledy fajčilo minulý mesiac. Ľudí, ktorí pravidelne
marihuanu fajčia, pozná takmer 65 percent opýtaných. Najviac užívajú
marihuanu mladí v Dánsku (vyskúšalo ju 47 percent) a Francúzsku (45
percent). Naopak v Holandsku, kde je jej užívanie povolené, ju
vyskúšalo len 35 percent.
Skúsenosti s inými drogami má 8,8 percenta mladých Európanov,
až 45,7 percenta respondentov však pozná ľudí, ktorí vyskúšali okrem
marihuany aj iné drogy. Najviac skúseností s inými drogami majú mladí
v Británii (takmer 14 percent) a Španielsku (vyše 12 percent).
Najmenej skúseností s marihuanou a ostatnými drogami uvádzajú mladí
ľudia v Grécku, Švédsku, Portugalsku a Rakúsku.
Takmer 62 percent mladých Európanov tvrdí, že drogy je ľahké
dostať v blízkosti ich bydliska, podľa 55 percent respondentov
v blízkosti školy. Na rôznych večierkoch dokáže ľahko zohnať drogy 76
percent a v baroch či krčmách 72 percent mladých.
Väčšina opýtaných vyskúšala drogy zo zvedavosti alebo pod
nátlakom svojich kamarátov, mnohí však ako dôvod uvádzajú aj túžbu po
vzrušení, problémy doma či v škole.
Oveľa viac ako drogy sú medzi mladými v EÚ rozšírené cigarety
a alkohol. Cigarety pravidelne fajčí takmer 37 percent mladých,
alkohol pravidelne pije presne štvrtina opýtaných. Len 16 percent
mladých Európanov uviedlo, že nikdy nevyskúšali žiadne drogy a že
pravidelne nepijú a nefajčia.
Eurobarometer skúmal skúsenosti mladých ľudí s drogami od
apríla do júna tohto roku, pričom sa zameral iba na členské krajiny
EÚ. Nedávno však štúdiu o situácii v kandidátskych krajinách
zverejnilo Európske stredisko pre sledovanie drog a drogovej
závislosti (EMCDDA).
Vyplýva z nej, že užívanie drog v kandidátskych krajinách
vrátane Slovenska je na vzostupe. Zatiaľ čo donedávna boli štáty
východnej Európy väčšinou tranzitným územím pri pašovaní drog, dnes
sú stále viac cieľovými krajinami.
V rokoch 1994-2000 používanie drog medzi mladými ľuďmi na
Slovensku neustále rastie, píše sa v správe. Rovnako ako v iných
kandidátskych krajinách je najrozšírenejšie užívanie marihuany, ale
stúpa aj spotreba heroínu.
Zatiaľ čo v roku 1995 považovalo marihuanu za ľahko dostupnú
drogu len asi 25 percent študentov na Slovensku, v roku 1999 to už
bolo takmer 48 percent. Syntetickú drogu extáza dokáže dnes ľahko
zohnať takmer 12 percent slovenských študentov, zatiaľ čo v roku 1995
to bolo menej ako osem percent.
Illés: Otázka Gabčíkova bude celoeurópskou otázkou
Budapešť 30. októbra (TASR) - Po vstupe do Európskej únie (EÚ) už
otázka riešenia gabčíkovského sporu nebude iba vecou vzťahu medzi
Slovenskom a Maďarskom, ale v tom momente sa stane celoeurópskou
otázkou. Povedal to dnes v Budapešti podpredseda parlamentného výboru
pre životné prostredie Zoltán Illés.
Politik, ktorý je zároveň podpredsedom druhej najsilnejšej
parlamentnej strany, opozičného Zväzu mladých demokratov - Maďarskej
občianskej strany (FIDESZ-MPP) v rozhovore pre TASR ďalej uviedol, že
v rámci EÚ bude životné prostredie a ochrana prírody riešená na oveľa
vyššom stupni a oveľa vážnejšie, ako to robia v súčasnosti na
Slovensku a v Maďarsku. Z tohto pohľadu čas nepracuje pre maďarských
a slovenských technokratov, ale pre maďarských a slovenských
ochranárov prírody.
O prehradení Dunaja Slovenskom v roku 1992 podpredseda výboru
povedal, že nezávisle na tom, kto bol vtedy pri moci, išlo podľa jeho
názoru o ekoagresiu.
"Vďaka bohu za to, že na zásah EÚ, tak v Prahe, vo vtedajšom
Česko-Slovensku, ako aj v Budapešti sa udiali vážne kroky k tomu, aby
nedošlo k ozbrojenému konfliktu. Veď agresii, nech je aj ekologická,
sa inak nedá zabrániť, iba vážnymi prostriedkami. Vďaka bohu nepadla
ani kvapka krvi slovenského, ani maďarského človeka," poznamenal
Illés.
Na margo perspektívy riešenia gabčíkovského sporu maďarský
politik povedal, že čas pracuje pre tých, čo chcú dosiahnuť, aby
gabčíkovská elektráreň vyrábala iba toľko energie, koľko vyrobí
maximálne 50 percent dunajskej vody. Zvyšok tejto vody by mal tiecť
v starom koryte Dunaja. Tam, kde tiekla storočia.
"Nehovorím to ako maďarský politik - ochranár, ale ako človek,
ktorý pozná ochranársku politiku EÚ, jej šiesty akčný program,
v ktorom biodiverzita a ochrana prírodných hodnôt majú mimoriadnu
dôležitosť," dodal Illés, podľa ktorého pre vodný stupeň Gabčíkovo
môžu prísť horšie časy. V rámci EÚ sú totiž veľmi dôležité aj
hospodárske hľadiská. Prevádzkovať gabčíkovské turbíny sa podľa jeho
názoru nevypláca, a v rámci EÚ je prebytok elektrickej energie, teda
nie je potrebné udržiavať ďalšie kapacity.
Vláda Pétera Medgyessyho by mala vymenovať v čo najkratšom čase
vládneho splnomocnenca. Je evidentné, že jej stratégia v ostatnom
čase, v ktorom ani jedno ministerstvo v Maďarsku neprijalo úlohu
zastupovania tejto veci, skrachovala. Skrachovala v takom zmysle, že
politicky sa snažili túto problematiku schovať, ale táto vec sa
vstupom do EÚ zhodnotí, zhodnotí sa z pohľadu ochrany prírody, nie
politicky, konštatoval Illés.
Maďarská vláda by podľa jeho slov mala vymenovať takého
človeka, ktorý sa zaoberá ochranou prírody, a nie právnika, alebo
diplomata.
Rokovania z maďarskej strany by mali byť vedené o rozdelení vôd,
žiadna iná tematika nie je tak dôležitá. Podľa stanoviska EÚ existuje
hranica takzvaného ekologického minima, ktoré sa pohybuje na úrovni
65 až 66 percent. So slovenskou stranou treba rokovať o tom, ktorý
deň, ktorú hodinu a na ktorom riečnom kilometri odovzdajú minimálne
65 až 66 percent priemeru prietoku dunajskej vody, zdôraznil
podpredseda.
Dodal, že horšia situácia od terajšej z ochranárskeho pohľadu
už nemôže byť. Odteraz každá voda navyše, ktorá pôjde do starého
koryta Dunaja, z pohľadu ochrany prírody je dobrá. Ako plynie čas,
bude čoraz menšia šanca pre tých, ktorý stoja na strane
prevádzkovania vodného stupňa Gabčíkovo, prípadne postavenia nového
stupňa, a stále rastú šance tých, ktorí zdôrazňujú ochranu prírody.
V dohľadnom čase príde ten čas, v ktorom príde rad aj na otázku
zastavenia činnosti vodného stupňa Gabčíkovo a jeho zatvorenia. Či to
bude za štyri roky, alebo za osem rokov, Illés nevie povedať. Ale tá
tendencia v rámci EÚ, ktorá smeruje k navráteniu pôvodného stavu Rýna
a Mohanu a k zbúraniu existujúcich vodných diel, je podľa neho
skutočnosťou.
Rektor Wilhelm povedie Univerzitu Karlovu ďalšie tri roky
Praha 30. októbra (TASR) - Rektor Univerzity Karlovej (UK) v Prahe,
rodák z Trnavy, Ivan Wilhelm bude stáť na čele najstaršej českej
univerzity ďalšie tri roky. Akademický senát UK ho dnes ako jediného
kandidáta na post rektora veľkou väčšinou hlasov zvolil v tajnom
hlasovaní.
Za rektora Wilhelma hlasovalo 61 zo 63 prítomných členov
senátu, povedal pre TASR hovorca univerzity Václav Hájek. Akademický
senát má 70 členov, vrátane 34 študentov. Ivan Wilhelm bude vo
funkcii rektora UK pôsobiť do januára 2006.
Bývalý jadrový fyzik chce na čele univerzity naďalej prehlbovať
spoluprácu s vedeckými ústavmi a ďalšími školami. Chce aby škola
aktívne vstupovala do programov Európskej únie a má záujem o ďalšie
rozširovanie ponuky študijných programov.
Ivan Wilhelm bol v októbri 1999 zvolený v poradí už 506.
rektorom UK a funkcie sa ujal vo februári 2000. Predtým na univerzite
pôsobil šesť rokov vo funkcii prorektora pre rozvoj. V súčasnosti
predsedá Českej konferencii rektorov.
Rodák z Trnavy vyštudoval jadrovú fyziku na Fakulte technickej
a jadrovej fyziky ČVUT v Prahe a od roku 1959 pôsobí v českej
metropole. Ani po viac ako 40 rokoch strávených v Česku mu
slovenčina nerobí žiadne problémy a na Slovensko chodieva tak často,
ako mu to pracovný program dovolí.
Premiér Dzurinda potvrdil zámer navštíviť Rusko
Moskva 30. októbra (TASR) Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
potvrdil svoj zámer navštíviť Rusko. Ako premiér povedal v rozhovore
pre ruskú štátnu tlačovú agentúru ITAR-TASS, prípravou cesty poveril
ministerstvo zahraničných vecí SR. Dzurinda v tejto súvislosti
pripomenul, že Slovensko čaká na oficiálnu návštevu premiéra Ruskej
federácie Michaila Kasianova.
"Republika má záujem na prehĺbení vzťahov s Ruskou federáciou
vo všetkých oblastiach, ale predovšetkým v obchodno-ekonomickej
oblasti," citovala dnes premiéra Dzurindu ruská agentúra ITAR-TASS.
Predseda vlády SR sa prihovára aj za rozvoj slovensko-ruských vzťahov
v politickej rovine. "Rusko je demokratickou krajinou a vytvárajú sa
možnosti pre rozvoj vzťahov v politickej oblasti," povedal.
Premiér Dzurinda počas minulého štvorročného vládneho obdobia
Rusko nenavštívil. Posledná oficiálna návšteva premiéra SR v Rusku sa
konala ešte v roku 1998 za éry Vladimíra Mečiara. Premiéri Dzurinda
a Kasianov sa na Slovensku v minulosti neformálne stretli vo Vysokých
Tatrách.
Podľa informácií TASR by z hľadiska obvyklých protokolárnych
zvyklostí a princípu reciprocity mala oficiálnej návšteve Mikuláša
Dzurindu v Rusku predchádzať oficiálna cesta Michaila Kasianova do SR.
EÚ rozdelí požiadavky kandidátov na prijateľné a neprijateľné
Brusel 30. októbra (TASR) - Európska únia začala tento týždeň
záverečné prístupové rokovania s kandidátskymi krajinami, ktoré by
mali vyústiť do konečnej dohody o podmienkach vstupu nových členov.
V Bruseli sa od utorka striedajú delegácie kandidátskych krajín
vedené hlavnými vyjednávačmi na prvom kole zásadných záverečných
rokovaní, ktorých cieľom je najmä označiť hlavné ostávajúce problémy
a požiadavky kandidátov. Keďže takmer všetky ostatné kapitoly sú
uzavreté, rokovania sa sústredia na poľnohospodárstvo, rozdelenie
peňazí na podporu regiónov a rozpočtové otázky.
V tejto prvej "etape počúvania" Európska komisia
a predsedníctvo vypočuje kandidátov a zaznamená ich názory
a požiadavky. Tie podľa zdrojov EK rozdelí do troch skupín - na
neprijateľné, o ktorých nebude možné rokovať, na spoločné
negociovateľné a individuálne negociovateľné.
Témy, o ktorých bude možné rokovať, či už spoločne, alebo
jednotlivo s kandidátskymi krajinami, zhrnie komisia a predsedníctvo
do dokumentu, ktorý by mali najneskôr 18. novembra schváliť
veľvyslanci členských krajín.
Záverečná etapa rokovaní by potom mala byť kombináciou
bilaterálnych stretnutí na nižšej technickej úrovni a riadnych
prístupových konferencií na úrovni ministrov a vyjednávačov,
prostredníctvom ktorých prebiehali rokovania aj doteraz.
Už v utorok absolvovali "zahrievacie" kolo prístupových
rokovaní Slovinsko, Estónsko, Malta a Cyprus, dnes sú na rade Litva
a Lotyšsko a vo štvrtok Česká republika a Maďarsko. Slovenská
delegácia vedená hlavným vyjednávačom Jánom Figeľom príde do Bruselu
v pondelok 4. novembra, keď bude rokovať aj Poľsko.
"Preberieme všetky otázky a identifikujeme naše požiadavky,"
povedal TASR pred rokovaniami, ktoré by mali trvať až tri hodiny,
hlavný vyjednávač Figeľ. Nevylúčil, že v záverečnej etape rokovaní
pred decembrovým summitom v Kodani sa bude musieť "presťahovať" do
Bruselu. Finálne rokovania totiž môžu prebiehať nepretržite niekoľko
dní.
Podľa bruselských znalcov sa bude predsedníctvo a komisia
snažiť dosiahnuť konečnú dohodu už na ministerskom zasadnutí 9. a 10.
decembra, teda ešte pred kodanským summitom (12.-13. decembra). Ten
by už mohol byť iba slávnostným uzavretím rokovaní o vstupe.
Znalci dodávajú, že veľa bude závisieť od dohody EÚ s Poľskom.
"Ak sa dohodne Poľsko, dohodnú sa aj ostatní," uviedol jeden z nich.
Naopak, ak by v rokovaniach s Poľskom nastal vážny rozpor okolo
finančných otázok, musel by sa zrejme riešiť až na najvyššej
politickej úrovni v Kodani.
Základom pre záverečné rokovania sú rozhodnutia, ktoré minulý
týždeň prijal summit EÚ v Bruseli. Pätnástka ponúkla kandidátom
postupné zavedenie priamych poľnohospodárskych platieb od počiatočnej
výšky 25 percent, ktoré sa budú zvyšovať až do roku 2013.
Na štrukturálne akcie, ktoré slúžia na podporu zaostalých
regiónov, vyčlenila EÚ 23 miliárd eúr. Nové členské krajiny, ktoré
budú po vstupe do únie v rozpočtovo horšej situácii ako pred vstupom,
dostanú podľa rozhodnutia lídrov EÚ kompenzácie.
Slovensku sa nepáči najmä pridlhé prechodné obdobie pri
poľnohospodárskych platbách, niektoré výrobné kvóty v sektore
poľnohospodárstva ani umelé zvyšovanie štrukturálnych platieb
v prvých rokoch členstva.
Príprava rozšírenia a monitoring kandidátov budú prioritami EK v roku
2003
Brusel 30. októbra (TASR) - Príprava na hladké rozšírenie EÚ o desať
krajín a v tejto súvislosti kontrola toho, ako si budúci členovia
plnia svoje záväzky z prístupových rokovaní budú hlavnými prioritami
pracovného programu Európskej komisie v roku 2003.
"Prípravy na rozšírenie sú životne dôležité. Urobiť
z rozšírenia úspech je historickou úlohou našej generácie," uviedol
dnes predseda EK Romano Prodi po rokovaní, na ktorom komisia
schválila svoj budúcoročný program. Rozšírenie v ňom dominuje,
ďalšími prioritami sú stabilita a bezpečnosť a zabezpečenie
udržateľnej ekonomiky.
V súvislosti s prípravami na rozšírenie zdôrazňuje dokument
najmä podporu, "prísne monitorovanie" a podávanie pravidelných správ
členským štátom o tom, ako si budúci členovia plnia povinnosti
v príprave na členstvo.
Komisia vypracuje podrobnú hodnotiacu správu o tom, ako si
kandidátske krajiny po ukončení prístupových rokovaní plnia záväzky,
ktoré počas nich dali. Posúdi tiež ich prípravu na čerpanie peňazí zo
štrukturálnych fondov, s ktorou má SR i ostatní kandidáti stále
problémy.
Úlohou komisie bude tiež pripraviť ochranný mechanizmus, ktorý
by mal zabrániť narušeniu fungovania vnútorného trhu únie v prípade,
ak by si noví členovia neplnili dôsledne svoje povinnosti. Dohodli sa
na ňom minulý týždeň lídri EÚ na summite v Bruseli.
V dokumente sa komisia tiež zaväzuje, že bude sledovať
pokračovanie reforiem v budúcich členských štátoch, ktoré majú viesť
k splneniu ekonomických kodanských kritérií.
Prvé kritérium - funkčnosť trhovej ekonomiky - spĺňa už dnes
všetkých desať kandidátov, ktorí majú do EÚ vstúpiť v roku 2004.
Druhé - schopnosť čeliť konkurencii na trhu únie - splnia podľa EK
k dátumu vstupu, ak budú pokračovať v reformách.
Komisia bude na budúci rok podporovať aj úsilie členských
i kandidátskych krajín poskytnúť svojim občanom čo najviac informácií
o rozšírení a jeho dôsledkoch.
Pracovný program EK na rok 2003 obsahuje administratívne
a jazykové prípravy na rozšírenie, dokončenie textu prístupovej
zmluvy, ktorá by mala byť podpísaná v apríli a ďalšie oblasti, ktoré
uľahčia začlenenie nových krajín do inštitúcií EÚ a spoločných
politík.
Prioritou komisie je zabezpečiť, aby sa celá európska
legislatíva uplatňovala v rozšírenej EÚ od prvého dňa po vstupe
nových krajín, uvádza sa v dokumente.
Na česko-slovenskej hranici zadržali takmer 70 utečencov
Brno 30. októbra (TASR) - Spolu 68 utečencov zadržali policajti od
utorkového rána na česko-slovenskej hranici. "Utečencov na hraniciach
pribúda, situácia sa upokojí, až keď začne mrznúť," uviedol hovorca
juhomoravskej cudzineckej a pohraničnej polície Roman Skřepek.
Prvé dve zadržané skupiny tvorili občania Číny. Prvú 26-člennú
skupinu zadržali pohraničníci neďaleko Lanžhota v okrese Břeclav,
ďalšiu o niekoľko hodín neskôr pri Starom Hrozenkove v okrese Uherské
Hradiště. "Cudzincov prevádzali cez zelenú hranicu prevádzači. Tým sa
však podarilo utiecť a naďalej po nich pátrame," dodal Skřepek.
Šestnásťčlennú skupinu Indov našla polícia na korbe nákladného
auta pri bežnej kontrole pri obci Strání v okrese Uherské Hradiště.
"Cudzincov napchatých na korbe auta prevážal 30-ročný vodič zo
severných Čiech, ktorého sme zadržali a bude obvinený z nedovoleného
prekročenia štátnej hranice," dodal hovorca. Všetkých cudzincov
vrátili späť slovenským orgánom.
"Kým v septembri chytili v juhomoravskom úseku česko-slovenskej
hranice 114 cudzincov, teraz sme ich pochytali za púhych 24 hodín
takmer 70," dodal Skřepek.
Die Welt: Havel sa chce pred skončením mandátu dištancovať od odsunu
Nemcov
Bonn 30. októbra (TASR) - Český prezident Václav Havel chce ešte do
ukončenia svojho funkčného obdobia - do začiatku roku 2003 - vyslať
jasný signál morálneho dištancovania sa od odsunu sudetských Nemcov
z povojnového Československa.
Podľa informácií nemeckého denníka Die Welt Havel už dlhší čas
spolupracuje so Senátom na formulovaní vyhlásenia, ktoré má pred
vstupom ČR do EÚ priniesť pozitívny obrat v diskusii okolo Benešových
dekrétov.
"Ak by Havel v protiklade s trendom verejnej mienky ešte raz
tematizoval vyhnanie bývalých spoluobčanov z Čiech, Moravy a Sliezska
- opäť by sa dostal - bez ustúpenia požiadavke na zrušenie (dekrétov)
- krok pred aktívnu politickú triedu Česka," napísal Die Welt
v utorkovom vydaní.
Havel je hnaný obavami, že by bolo naivné považovať problém za
vyriešený. Pre českého prezidenta je v popredí otázka, či sa téma
nebude vracať s každou generáciou.
K symbolickému gestu voči sudetským Nemcom pražskú vládu
v ostatnom čase vyzývajú aj českí intelektuáli a bývalí bojovníci za
ľudské práva. Jedným z nich je aj diplomat a spisovateľ Jiří Gr…ša,
ktorý Česko zastupuje vo Viedni. Po roku 1989 bol Gr…ša prvým
veľvyslancom demokratického Československa v Bonne.
Kovács: Novelu krajanského zákona prerokuje parlament najskôr vo
februári
Budapešť 30. októbra (TASR) - Vysoký komisár pre národnostné menšiny
Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Rolf Ekeus,
ktorý dnes v Budapešti rokoval s maďarským ministrom zahraničných
vecí Lászlóom Kovácsom, privítal zrodenie politickej vôle v Maďarsku
na úpravu krajanského zákona.
Šéf maďarskej diplomacie oboznámil vysokého komisára so stavom
prípravy novely Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách,
ktorého návrh v týchto dňoch prerokujú s opozičnými parlamentnými
stranami. Podľa Kovácsa budú o návrhu rokovať okrem OBSE aj
s Európskou úniou, Radou Európy, organizáciami a politickými stranami
Maďarov žijúcich za hranicami a samozrejme s vládami susedných štátov.
Podľa maďarského diplomata je pravdepodobné, že vzhľadom na
preplnený program snemovne sa pred parlament dostane až po zimných
prázdninách, začiatkom februára.
Kovács odmietol komentovať informácie niektorých maďarských
denníkov, ktoré uvádzali detaily z vypracovaného návrhu. Podľa týchto
informácií dokument berie do úvahy odporúčania Benátskej komisie
a odporúčania a očakávania sformulované Organizáciou pre bezpečnosť
a spoluprácu v Európe.
Z textu návrhu vyplýva, že autori zohľadnili aj výhrady
Bukurešti a Bratislavy, a skupina hľadala premosťujúce riešenia
v otázkach, ktoré Rumunsko a Slovensko vytýkali.
Dokument je podľa nepotvrdených informácií vypracovaný
s ohľadom na dodržiavanie okrem iného aj princípov územnej suverenity
štátov, priateľských vzťahov medzi štátmi, dodržiavania ľudských
práv, vrátane zákazu diskriminácie.
Havel nepracuje na zásadnom vyhlásení k odsunu sudetských Nemcov
Praha 30. októbra (TASR) - Česká prezidentská kancelária dnes poprela
informácie, podľa ktorých Václav Havel pracuje na zásadnom vyhlásení
k povojnovému vysídleniu sudetských Nemcov.
Havel nepripravuje takéto vyhlásenie, uviedol prezidentov
hovorca Ladislav Špaček citovaný agentúrou DPA. Podľa hovorcu však
nie je vylúčené, že tak urobí do konca svojho funkčného obdobia vo
februári 2003. Špaček v tejto súvislosti pripomenul, že prezident sa
vždy kriticky vyjadroval k udalostiam po skončení druhej svetovej
vojny.
Hovorca reagoval na tvrdenie nemeckého denníka Die Welt, podľa
ktorého chce 66-ročný Havel ešte pred ukončením prezidentského
mandátu vyslať jasný signál morálneho dištancovania sa od odsunu
sudetských Nemcov z povojnového Československa.
Denník uviedol, že Havel už dlhší čas spolupracuje so Senátom
na formulovaní vyhlásenia, ktoré má pred vstupom ČR do EÚ priniesť
pozitívny obrat v diskusii okolo Benešových dekrétov.
Dostál: Spolupráca SR a ČR v oblasti audiovízie sa nedarí
Praha 30. októbra (TASR) - Ministri kultúry ČR a SR Rudolf Chmel
a Pavel Dostál aj napriek výnimočne dobrým kultúrnym vzťahom oboch
krajín nie sú spokojní so spoluprácou v oblasti audiovízie.
"Bohužiaľ je to záležitosť, ktorú svojimi kompetenciami
nemôžeme ovplyvniť," skonštatoval Dostál po dnešnom stretnutí so
slovenským ministrom, ktorý pricestoval na dvojdňovú návštevu Prahy.
Aj napriek mnohým výzvam voči všetkým riaditeľom Českej
televízie neuspel Dostálov apel na spoluprácu, ktorú prejavovala
Slovenská televízia. Nejde podľa neho o koprodukcie, ale výmenu
programov medzi oboma televíziami. "V tom zostáva Česká televízia
veľmi veľa dlžná," doplnil.
Český minister pripomenul, že slovenskí diváci majú možnosť
sledovať viaceré české televízne stanice. "Český jazyk nie je takým
problémom pre slovenské deti, ako sa stáva v dôsledku toho, ako sa ČT
chová, problém slovenského jazyka v ČR," povedal Dostál. Existujú tu
podľa neho značné rezervy, ale záleží to na vedení ČT.
