RADOSLAV PROCHÁZKA skončil vo voľbách tretí. Mieni dodržať svoj sľub a v druhom kole dá hlas Andrejovi Kiskovi. Novú stranu založí len vtedy, keď nebude poslancom parlamentu, no priznáva, že rokovania prebiehajú.
Ako je to teraz po voľbách s vašou alergiou na pojem líder pravice?
„Zdá sa mi, že je postihnutý ťažkou infláciou, aj preto, že sa zaňho pasovalo už toľko ľudí. Od začiatku som vravel, že sa mi nepáči darwinistický súboj o to, kto si to bude môcť napísať na dres, aj keď si myslím, že to patrí k tomu kontaktnému športu, ktorým politika je. Práve preto, že je to také obnosené a obchytkané, nijako neprahnem po tom, aby som bol takto označovaný. Gazda je krajšie slovo.“
Reklamy na Facebooku, ktoré odkazujú na váš volebný web, s pojmom líder pravice pracujú. Nestojí za nimi váš štáb?
„Úprimne, nič o tom neviem. Po voľbách som prišiel domov v nedeľu večer a akokoľvek čudne to znie, s jadrom svojho štábu som od nedele rána, keď sme spolu ešte raňajkovali v Košiciach, ani nebol.“
Hovoríte, že podpora vo voľbách je pre vás záväzkom, a zároveň, že kým budete v parlamente, neplánujete založiť novú stranu. Ako sa teda chcete zúčastniť na politickej súťaži?
„Môže to predpokladať zmenu volebného systému tak, že bude možná účasť aj bez politických strán, čo je nepravdepodobné, alebo budem pôsobiť na pôdoryse politickej strany, alebo politického hnutia. V tejto chvíli môžem len zopakovať to, že ak zostanem pôsobiť ako poslanec Národnej rady, nebudem zakladať politickú stranu. Tento záväzok som dal aj verejnosti, a ešte pred voľbami aj jednému človeku, na vzťahu s ktorým mi záleží.“
Otvárate si tak možnosť, že odídete z parlamentu a v druhej polovici volebného obdobia sa budete venovať len založeniu a budovaniu politickej strany?
„Nechám interpretácie toho môjho prísľubu na vás.“
SME v nedeľu menovalo niekoľko ľudí, s ktorými by ste mohli v budúcnosti spolupracovať. Išlo o pána Beblavého, Andreja Hrnčiara alebo niektorých poslancov Obyčajných ľudí. Sú to ľudia, s ktorými si spoluprácu viete predstaviť?
„V parlamente si najlepšie rozumiem s ľuďmi, ktorí doň prikvitli v roku 2010. Čiže s generáciou, ktorá je vo verejnej službe približne rovnako dlho ako ja. K ľuďom, ktorí tam boli predtým, ma púta oveľa menšia väzba. Naozaj si rozumiem lepšie s tými, ktorí sú mi aj generačne príbuznejší, ale je tam aj spoločný pohľad na to, čím by politika mala byť. Nazval som ich ideovými politikmi, ale ak to mám rozmeniť na drobné, sú to ľudia, ktorí vnímajú verejnú službu ako nástroj na zastupovanie svojich voličov a presadzovanie svojej predstavy, ako by štát a spoločnosť mali fungovať. Rozumiem si s nimi ľudsky aj politicky.“
Ak nepoviete konkrétne mená, s ktorými si spájate politickú budúcnosť, skúste aspoň tých, s ktorými si ju predstaviť neviete. Samozrejme sa bavme o dnešnej opozícii.