Stavbu hlavného ťahu môže blokovať aj kartelová dohoda.
BRATISLAVA. Pred pol rokom rátala Národná diaľničná spoločnosť s tým, že dva úseky D1 v okolí Žiliny, ktoré majú spolu takmer 25 kilometrov, rozostavia do konca roku 2013. Dnes je isté, že začala výstavbu iba jedného z nich.
Takto sa posúvajú termíny stavby diaľnic často. Napriek tomu Národná diaľničná spoločnosť niekoľko dní pred voľbou prezidenta ubezpečuje, že úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami bude v prevádzke v roku 2019.
Dôvody, prečo by ani tento plán štátu nemusel vyjsť, sú minimálne tri.
Najvyšší súd rozhodol, že šesť firiem, medzi ktorými sú aj Skanska, Doprastav či Strabag, sa pred rokmi pri súťaži o stavbu cesty medzi Mengusovcami a Jánovcami dohadovali na tom, kto ponúkne akú cenu.
Národná diaľničná spoločnosť preto musí v tendroch, do ktorých sa tieto firmy prihlásili, čakať na usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie. Má povedať, či vôbec môžu bojovať o štátne zákazky.
Takýmto prípadom je na D1 stavba žilinského úseku, na ktorom má stáť najdlhší tunel na Slovensku, Višňové.
Najlacnejší uchádzači o túto zákazku sú Skanska v konzorciu so Strabagom. Ponúkli cenu 338 miliónov eur, cenová ponuka druhého najlacnejšieho Doprastavu bola o 44 miliónov eur vyššia.
Národná diaľničná nevidí dôvody na to, aby sa tento rok nemohla začať výstavba tunela. Ak by sa ukázalo, že firmy z kartelu nemôžu súťažiť, vyberala by víťaza spomedzi ďalších uchádzačov.
V hre tak môže byť aj firma Dúha podnikateľa Miroslava Remetu, ktorý chcel kúpiť Novácke chemické závody. V tendri bola ponuka jeho firmy tretia najlacnejšia.
Analytik Inštitútu dopravnej politiky Juraj Čermák si však myslí, že štát bude musieť súťažiť nanovo. Firmy totiž v tendri už dlho viazali peniaze vo forme zábezpeky.
Očakáva, že skôr nebudú súhlasiť s predĺžením lehoty, počas ktorej sú ich ponuky viazané a od tendra odskočia.