BRATISLAVA. Strana Smer nemá skutočný záujem očistiť justíciu, snaží sa v nej upevniť svoje mocenské postavenie v súdnictve.
Myslí si to exministerka spravodlivosti a nezaradená poslankyňa Lucia Žitňanská.
Zhodnotila tak zmeny v justícii, na ktorých sa dohodli Smer a KDH a o ktorých má parlament rokovať ešte pred druhým kolom prezidentských volieb.
Preniknúť a robiť previerky
Žitňanská považuje návrh v kontexte súčasnej politickej situácie za nebezpečný.
Obáva sa, že KDH v snahe odčiniť svoje volebné fiasko zahlasuje za akúkoľvek podobu novely, pokiaľ v nej zostane zmienka o manželstve.
Exministera vidí problém napríklad v navrhovanej zmene zloženia Súdnej rady, ako aj v rozšírení jej pôsobnosti.
"Tento návrh posilňuje pozíciu parlamentu a vlády v Súdnej rade," povedala na stredajšej tlačovej konferencii v parlamente.
Poslankyni sa nepozdáva, že by prezident mal prísť o právo menovať členov Súdnej rady. Poukázala, že po novom by jednu polovicu sudcov zvolili sudcovia a druhú by volil parlament a menovala by ich vláda.
Prezident dnes menuje troch členov, po novom by to robiť nemohol.
Smer chce túto zmenu podľa Žitňanskej prijať aj preto, že si nie je istý víťazstvom svojho prezidentského kandidáta Roberta Fica.
"Motivácia Smeru rýchlo sa etablovať v Súdnej rade a následne urobiť v tomto zložení previerky existujúcich sudcov môže byť veľmi veľká. Vidím za tým aj mocenské záujmy, nie pomyselnú očistu v justícii, na to neverím," vyhlásila.
[content type="avizo-clanok" id="7132072" url-type="sme-article" title="Komentár Lucie Žitňanskej:"][/content]
Pýta sa na post predsedu
Oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady, ako aj obmedzenie sudcovskej imunity nekritizuje, v kontexte ďalších zmien to môže byť podľa nej užitočné.
Žitňanská má problém aj s vykonávacím predpisom, ktorý navrhol Smer. Poslankyňa sa nazdáva, že zo Súdnej rady robí akoby paralelné ministerstvo spravodlivosti.
Poukázala aj na to, že po oddelení funkcií šéfa Najvyššieho súdu a Súdnej rady vznikne platené miesto na plný úväzok - predseda Súdnej rady.
Pýta sa, pre koho sa toto miesto chystá. "Takéto návrhy nechodia len tak," uzavrela.
Partnerstvá zabrzdiť nemusia
Pokiaľ ide o ústavnú definíciu manželstva ako jedinečného zväzku jedného muža a jednej ženy, podľa Žitňanskej by mohla vytvoriť priestor pre diskrimináciu iných foriem partnerstiev.
Ako právnička si nemyslí, že spomínaná ústavná definícia manželstva nemôže definitívne zabrzdiť nejakú právnu úpravu registrovaných partnerstiev.
"Platí, že sa tým vytvára klíma, aby možno toto ustanovenie ústavy mohlo byť použité na znevýhodňovanie alebo inú pozíciu iných zväzkov, nemyslím registrovaných partnerstiev, ale iných partnerských, rodinných zväzkov, ako je manželstvo," doplnila.
Znevýhodňované by podľa nej mohli byť partnerstvá bez sobáša či neúplné rodiny.
Žitňanská nemá problém s tým, aby existovala nejaká právna úprava registrovaných partnerstiev.
"Myslím si, že štát má byť natoľko veľkorysý, aby vytvoril priestor pre všetkých občanov, aby sa cítili v tomto štáte komfortne," uzavrela.
