Autor Zdivočelej krajiny sedel v komunistických väzniciach viackrát

Spisovateľ a scenárista Jiří Stránský sa počas minulého režimu živil ako pumpár a po večeroch písal knihy.

Jiří Stránský v roku 2007.(Zdroj: Post Bellum)

Jiří Stránský je dnes známy spisovateľ a scenárista, ktorý celému národu vyrozprával príbeh plukovníka Maděru v Zdivočelej krajine. Počas minulého režimu sa však živil ako pumpár a po večeroch písal knihy, ak práve v tom čase nebol vo väzení. Komunistom sa znepáčil pre svoj šľachtický pôvod.

Jiří Stránský pracoval na začiatku 50. rokov v národnom podniku Čedok Propak v oddelení plagátov. Jeho nadriadený, bývalý riaditeľ súkromnej tlačiarne František Šilhart, organizoval v podniku protikomunistickú skupinu, do ktorej pozvali i Stránského. „Povedal som mu, že to neprichádza do úvahy. Môj otec i brat sedeli a teda ja som bol jediným živiteľom rodiny,“ vysvetľuje Stránský.

Skupinu niekto udal a Šilhart dostal trest smrti. Odvolal sa a ŠtB na neho zatlačila, že mu trest znížia, ak bude spolupracovať. „Vymyslel si na mňa špiónsku historku, že som bol skupinou vyslaný do západného Nemecka, kde ma vycvičili v zabíjaní.“

Stránského zatkli krátko po tom, čo ho odviedli do PTP. „Mlátili ma hlava-nehlava, ale ja som nevedel, čo po mne chcú! Dalo mi strašnú prácu zistiť, k čomu sa mám vlastne priznať,“ popisuje Stránský, ktorý zo súdu odišiel s ôsmimi rokmi väzenia. Mal len devätnásť rokov, čo bol dôvod, prečo mu na tú dobu udelili iba „taký nízky trest“.

Z eštebákov sme si uťahovali

Počúvajte a čítajte
Príbehy 20. storočia vysiela:
  • 29. marca o 21.00 h Rádio Slovensko, relácia sa vysiela pravidelne každú nepárnu sobotu na Rádiu Slovensko,
  • vychádzajú aj v časopise Týždeň.

„Boli sme už skúsení mukli, takže sme si z nich uťahovali. Trebárs letec RAF Altman, s ktorým bola vždy veľká sranda. Pýtali sa ho: ,Tak, Altman, čo by ste robili, keby sme vás pustili?‘ On sa zamyslel a hovorí: ,No, asi by som lietal! Ja nič iného robiť neviem. Ešte viem sedieť.‘ A keď sa pýtali mňa, tak som sa zamyslel a povedal som: ,No, asi by som chcel ísť niekam, kde využijem jazyky. Napríklad na veľvyslanectvo?!‘ ,A vóóón!‘ zareval. To boli naše malé víťazstvá.“

Na konci 60. rokov pracoval ako pumpár na Opletalovej ulici pri Václavskom námestí v Prahe. Dnes sa tam dá už len zaparkovať v garážach. Hovoril plynule po anglicky, francúzsky i nemecky. Po práci písal knihy, podľa ktorých vznikali filmy zbierajúce na zahraničných festivaloch ceny.

Po pumpára si však v roku 1974 opäť prišla polícia. Prokurátor zvolil inú taktiku než v 50. rokoch. Obvinil ho z rozkrádania socialistického majetku. Našili naňho, že kradol benzín. A tak šiel bývalý mukl („muž určený k likvidácii“) znova do väzenia. Tentokrát dostal „len“ štyri roky a odsedel si rok a pol.

Spievanie s Janom Masarykom

1949.jpgStránského živé spomienky na detstvo môžeme popísať v niekoľkých obrazoch. Rodičia ho navliekajú do bavlnených námorníckych šiat. Starý otec, ministerský predseda Jan Malypetr, ho chce vziať na návštevu za pánom prezidentom Masarykom. Malý Jiří sa veľmi zlostí, šaty ho tlačia a omínajú.

„Ako som ich len neznášal! Nakoniec ma dostali do takého veľkého auta a vyrazili sme do prezidentského sídla Lány. To už som Masaryka neznášal kvôli šatám, a to ani zďaleka nebolo všetko. Môj starý otec bol malý, okuliarnatý a tlstý muž. Masaryk zasa vysoký, krásny v bielych rajtkách. To som bral ako nespravodlivosť. A potom sa ku mne Masaryk naklonil a pýta sa: ,Jak se máš, ogare?!‘ A to už bol vrchol. Asi ako jediný na svete som sa k nemu otočil, ako sa hovorí, zadkom,“ smeje sa Stránský (na snímke z roku 1949).

Druhý detský obraz sa týka prezidentovho syna, Jana Masaryka, niekdajšieho ministra zahraničia. Jiří Stránský sedí na klavíri v rodinnej vile počas silvestrovskej zábavy. U Stránských sa baví smotánka: ministri, generáli a iná honorácia so svojimi paničkami. Na klavír hrá Jan Masaryk a doprevádza tak spievajúceho Jiřího.

„Jan Masaryk si vždy našiel chvíľku, aby sa doslova priplížil po schodoch k nám, do našej detskej izby. Mali sme spolu nacvičenú takú scénku. Pred všetkými som spieval: , 'Prdla husa, poskočila, porazila metaře, metař popadl kravské hovno, praštil si ho do tváře,‘ asi tak nejako. Otec ma vtedy skoro zabil. Masaryk bol úžasný srandista a pre zábavu bol schopný urobiť čokoľvek. Raz na večierku si na nohavice našil listy z nášho figovníka, dva citróny si dal pod košeľu a tak obsluhoval. Skončilo to, samozrejme, fiaskom! Hodil jednej paničke za výstrih pečeného pstruha,“ so smiechom vraví Stránský, pri spomienke na roky, keď bola ešte celá rodina pokope.

KSČ neodpúšťala

Po 2. svetovej vojne KSČ obvinila predsedu agrárnikov, jeho starého otca, z kolaborácie s nacistami. Na súde v roku 1946 Malypetra obhajoval i prezident Beneš a mnoho ďalších, ktorí dosvedčili pravý opak. Aktívne pomáhal v domácom odboji, udržiaval kontakt s Londýnom a istý čas ukrýval aj sovietskych partizánov.

„Skrátka, súd ho zbavil všetkých obvinení a nariadil komunistickej strane, aby sa vo všetkých novinách môjmu starkému ospravedlnila. A to nám, samozrejme, nikdy neodpustili,“ rozpráva Stránský.

Jeho starý otec vo väzení trpel, údajne mu niektorý z dozorcov stúpil na brucho a Malypetr krátko po prepustení zomrel na perforáciu čriev.

Komunisti poníženie na súde s Malypetrom pretavili do nenávisti k Stránským. Ich pomstu však okúsili právnik, protinacistický odbojár a väzeň z Osvienčimu Karel Stránský i jeho dvaja synovia Jan a Jiří.

Karla Stránského odsúdili krátko po puči v roku 1948 na dva roky do lágrov. „Otec sa vraj dopustil zločinu tým, že sa ako advokát správal vždy tak opatrne, že mu nikdy nemohli nič dokázať, a preto sa odsudzuje do tábora nútených prác. Než sa vrátil, zavreli aj môjho brata,“ popisuje Stránský, ktorý dostal v roku 1953 dvojnásobok ako jeho brat pracujúci ako reportér pre zahraničnú agentúru.

V tábore Svatopluk sa Stránský v roku 1954 stretol s bývalým fagotistom z filharmónie. Ten úspešne utiekol cez hranice, hral v hudobnej skupine na zámorskom parníku Queen Mary. Raz sa chcel pozrieť do Európy a v západnom Berlíne sa opil a zablúdil do východnej časti. Tu ho zadržali a deportovali, v Československu dostal 20 rokov.

Stránský vs. Maděra

Stránský vtelil do osudu Maděry celý rad svojich vlastných príbehov. Napríklad ako po slávnom 20. zjazde KSSZ, keď sa začínalo hovoriť o tzv. nezákonnostiach, do táborov prichádzali eštebáci, aby s väzňami hrali akýsi rituál „čo by, keby“. Obávali sa, že sa blíži doba, keď budú títo ľudia prepustení na slobodu.

„V lágri zistil, že tu máme asi deväťdesiat učiteľov a hovorí im: ,Ak ste kantori, tak každý z vás hrá na klavír alebo na husle.‘ S osvetármi sa dohodol a zostavil z muklov orchester. Hrali v miestnom kulturáku absolútne skvosty: Haydna, Mozarta. A pretože to bol telom a dušou jazzman, tak z muzikantov dal dokopy menšiu kapelu, v ktorej som spieval. Samozrejme, hrali sme obľúbeného Ježka, Voskovca a Wericha, protest songy ako napr. ,Místo chleba žvýkáme hesla‘ alebo ,Divnej blahobyt‘. No a tým to išlo celé do hája,“ rozpráva Stránský jednu z mnohých príhod, ktoré sa do knihy Zdivočelá země nevošli.

Jiří Stránský nemá ani maturitu. O túto skúšku ho pripravili komunisti, keď ho vyhodili z gymnázia, pretože v máji 1948 na boľševický sviatok práce v sprievode skandoval: „Nech žije Beneš!“

Stránský sa pýši jedinečnou univerzitou, z ktorej by zložil doktorát z „väzenských vied“. Dejiny umenia, politológiu, teológiu, filozofiu mu prednášali svetoznámi profesori v táborovom mundúre a hodiny prebiehali niekde pri stolíku u pece v drevených barakoch v uránových lágroch. „Angličtinu som si precvičoval v baraku letcov RAF. Fajčili sa cigary a stolovalo sa.“

Rozpráva, ako si ho raz zavolal neslávne známy prokurátor Metlička a oznámil mu, že jeho prípad preskúmali. Väzeň Šilhart sa priznal ku klamstvám a že mu týmto oznamuje, že sedí neprávom: „Že môžem ísť domov. Len tu musím podpísať žiadosť o milosť. Ja som mu povedal, že predsa keď som nevinný, tak žiadať o milosť nebudem a nič nepodpíšem. Tak som nielenže sedel ešte ďalšie dva roky, ale za drzosť ma poslali rovno do korekcie,“ hovorí Jiří Stránský, na ktorého doma čakala jeho milá.

Vzali sa až po jeho prepustení po veľkej májovej amnestii v roku 1960. Vo svojom živote sa Stránský riadil rodinným heslom: Nikdy na sebe nedaj znať, že si v koncoch: „Otec mi raz do väzenia napísal moták, ktorý sa začínal: ,Nie, aby si im urobil tú radosť!‘,“ rozpráva Jiří Stránský pre Pamäť národa.

Spomienky Jiřího Stránského zaznamenali dokumentaristi z Post Bellum.

Príbehy 20. storočia

Nie sú vám tieto osudy ľahostajné?

Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).

Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!

Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.

Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  5. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  10. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 20 359
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 5 121
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 3 876
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 3 029
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 379
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 152
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 147
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 044
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 600
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 481

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Galkova kauza odpočúvania sa vlečie už šesť rokov, zatiaľ bez výsledku

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

EKONOMIKA

Ako sa menila najmodernejšia stanica na Slovensku

Predchádzajúca stanica bola otvorená v 80. rokoch a nikdy nebola dokončená.

Neprehliadnite tiež

Domov

Obžalovaný sýkorovec Vincko je opäť na slobode s GPS náramkom

Podozrenie, že by sa Cupper pokúsil utiecť zo Slovenska sa nepotvrdilo.

Domov

Prezident Kiska: Tretinu vysokých škôl by sme mali zavrieť

Slovenský prezident sa v USA stretol ja so Slovákom z Tesly.

Domov

Žitňanská chce, aby polícia vysvetľovala, prečo nekoná. Poslanci váhajú

Ak vyšetrovatelia či prokuratúra podrobnosti nepovedia, musia to zdôvodniť. Mimovládne organizácie možnosť odmietnutia znepokojila.

Domov

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.