SME

Učiteľ: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Učiteľ: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Keď som za ne bojoval, ešte ma napadli, že čo sa do toho starám, tvrdí Ján Macek.

[content type="longread-pos" pos="full"]

Keď som bojoval za práva učiteliek, ešte ma napadli, že čo sa do toho starám,

vraj to potom bude ešte horšie, tvrdí učiteľ JÁN MACEK.

[/content]


[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/0/71/7146040/1.jpg" author="" longread-pos="full"] Narodil sa v roku 1966 v Prešove. Vyštudoval pedagogiku na Prešovskej univerzite (učiteľstvo pre 1. až 4. ročník základnej školy a výtvarná výchova), od roku 1993 pracuje ako učiteľ. Učil na základnej škole v Terni, bol riaditeľom malotriedky vo Veľkom Slivníku, pracoval ako vychovávateľ v centre voľného času, dnes je pedagógom na základnej škole v Prešove. Angažuje sa v predsedníctve Nových školských odborov. Je ženatý, má dve deti, medzi jeho hobby patrí cyklistika a turistika,
svoje postrehy publikuje aj na blogu Sme (janmacek.blog.sme.sk). [/content]

[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]Neviem sa zbaviť dojmu, že medzi učiteľmi je napriek ich nedôstojému postaveniu v spoločnosti priveľa strachu a zbabelosti. Mýlim sa?

Zákerná otázka. Ako kde. Na základných školách pracuje až 90 percent žien, a tie do boja jednoducho nepôjdu. Keby medzi nimi bolo 50 percent mužov, situácia by bola iná.

Je to teda dané prevažujúcim pohlavím v brandži?

Aj ním, lebo ženy do otvoreného konfliktu nejdú. Nemajú to v povahe, najmä ak sú manželmi finančne zabezpečené. Bolo by treba spraviť prieskum, pre koľko učiteliek je plat len vreckovým a koľké z nich musí živiť partner.

Mnohé ženy v školstve sú zrejme s výškou platov spokojné. Neuvedomujú si však, že svojím pasívnym postojom škodia samy sebe a, žiaľ, aj školstvu. Nedá sa pritom jednoznačne tvrdiť, že sú zbabelé a nechcú bojovať za lepšie školstvo. Môže to byť aj tým, že majú iné priority ako muži. Podiel 90 percent žien na základných školách považujem za extrém, normálne by tam malo byť 50 percent mužov.

K strachu prispieva aj ďalšia vec – pedagogické fakulty neustále chrlia novú konkurenciu, stredné školy zažívajú demografický pokles, takže každý v školstve je v podstate nahraditeľný. Áno, učitelia sa naozaj boja, ale hovoril by som skôr o kolektívnej depresii než o zbabelosti.

Z čoho vyplýva?

Z toho, že sa tu roky nič nedeje, že školský systém, až na výnimky, stále funguje podľa socialistickej mentality. Okrem toho v Bratislave je iná situácia než v Medzilaborciach s vysokou nezamestnanosťou. Učitelia totálne prestali veriť, že sa ešte dá niečo zmeniť.

Klesá pritom aj prestíž učiteľov ako taká. Žiaci totiž vnímajú, že učiteľ si nemôže dovoliť mobil ako oni, prípadne ich rodičia majú nové auto a učiteľ sa stále vozí v starej šunke.

[content type="citation"]Problém je v učiteľkách[/content]

Nie je problém v tom, že učitelia si za tých, čo majú hájiť ich záujmy, vyberajú neschopných ľudí? Mám na mysli odbory, ktoré sa aj pri štrajku správali skôr komicky.

Nechcem komentovať staré odbory.

Na blogu ste ich neraz komentovali.

Áno, ale už som sa toho vzdal, lebo som pochopil, že problém nie je v odboroch, ale učiteľkách. Tie nechcú bojovať o svoje práva a ísť do rizika typu mesačný štrajk na úkor platu.

Ak sa aj v ich prípade porušuje Zákonník práce, ani sa len neozvú, nechajú to tak. Keď som bojoval za ich práva, ešte ma napadli, že čo sa do toho starám. Vraj ak sa ozvem, potom bude ešte horšie. Je to bludný kruh.

Nemá ich strach logiku? Poznám prípad učiteľky, ktorá sa zastala kolegyne a riaditeľ ju vyhodil pre nadbytočnosť. Keď sa ozval Oto Žarnay, že jeho škola rozhadzuje peniaze na nezmysly, vyrazili ho.

Samozrejme, boja sa o miesto, to je celé. Keď sa ozval kolega Ota Žarnaya, vyrazili aj jeho.

Keby sa za Žarnaya postavila celá škola, letel by riaditeľ.

Presne tak, súhlasím. Skúste to však na nejakej škole naozaj docieliť. Poznám pritom prípady škôl, kde sa za oprávnené požiadavky postavilo viac ako 50 percent učiteľského zboru a riaditeľ sklopil uši. Ak sa však ozvú jeden či dvaja, nemá to žiadny význam.

Učitelia sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Prečo sa mlčky prizerajú, ak vykopnú a ponížia slušného človeka?

Prekáža im to, ale len vnútorne. Mimo vlastnej ulity sa to odváži povedať len pár ľudí. Ostatní sú ticho a prispôsobia sa systému.

O Žarnayovi vzniklo množstvo článkov na blogoch, v novinách, reportáží v televíziách, dostal ocenenia, a výsledok? Riaditeľ Obchodnej akadémie v Košiciach Peter Ivan je na svojom mieste, šéf odboru školstva košického VÚC Štefan Kandráč tiež, minister mlčí. Preukázalo sa pritom, že došlo k porušeniu finančnej disciplíny v celkovej výške takmer 79-tisíc eur.

Čítal som správu z tej kontroly a v normálnej spoločnosti by kompetentní okamžite leteli. Všetci učitelia vedia, že tá objednávka právnych služieb bola plytvaním. Primárny problém je však v samotnej škole, kde sa učitelia nepostavili za svojho kolegu. Ich prístup je podľa mňa otrasný, lebo Žarnay objektívne nevykonal nič zlé, skôr naopak – chcel škole aj kolegom dobre tým, že by sa ušetrili peniaze.

Na právne služby sa rozhadzovalo, učiteľom pritom neplatili nadčasy ani osobné príplatky. Všetci však boli ticho, on sa ozval a letel. Sám už dva roky premýšľam, ako tú pasivitu učiteľov zlomiť, a vychádza mi len jedno – všetko je v ľuďoch a tí sa menia len pomaly.

Prečo Rada školy na danej obchodnej akadémii nevyzvala riaditeľa, aby odstúpil? Veď v nej sedia štyria zástupcovia rodičov, dvaja zástupcovia učiteľov, jeden nepedagogický zástupca, štyria zástupcovia zriaďovateľa a jeden študent. Návrh už dávno mohol byť podaný.

Mierite k tomu, že na vine sú aj rodičia?

Nielen rodičia, ale aj študenti. Je to pre mňa záhada. Kontrola predsa ukázala, že bola porušená finančná disciplína a že sa peniaze vyhadzovali von oknom v situácii, keď sa učiteľom krátili príplatky.

Problém je, a teraz sa budem pohybovať v hypotézach, že právnička Alena Rudohradská, ktorá tie peniaze zbytočne dostávala, vraj bola kamarátkou šéfa odboru školstva Kandráča. Osobne to vidím tak, že jej dohadzoval kšefty, a ešte nám vyvstáva otázka, či sa nedelili. Ak tá právnička mala takto dohodnutých 10 škôl, neviem presne, a v priemere brala len 350 eur, mesačne mala 3500 eur.

Pripomínam, že v správe z kontroly sa píše, že Rudohradská neurobila dlhé mesiace prakticky nič, čo by nedokázali urobiť učitelia samotní. Ja osobne to teda vidím tak, že tam funguje úradnícko-politická mafia, kde sa ľudia ako Kandráč cítia nedotknuteľní, lebo ich drží župan Trebuľa. Čerešničkou na torte je, že Žarnay dal aj podnet na košickú prokuratúru, kde je jednou z prokurátoriek manželka riaditeľa školy. Ako sa to asi môže skončiť?

Na blogu si servítku pred ústa príliš nedávate. Nie ste jedným z dôkazov, že sa netreba báť? Vás zo školy nevyrazili. Alebo to je o tom, že na vašej škole je príčetná riaditeľka?

Jedna vec je kritizovať ministerstvo a druhá nadriadeného, ktorý vám môže kedykoľvek znepríjemniť život, alebo vás rovno prepustiť. Aj ja si musím v škole a mimo nej dávať pozor na to, čo a ako poviem. Hoci to medzi mnou a riaditeľkou už párkrát zaiskrilo, po nezhodách sú medzi nami korektné vzťahy, čo oceňujem.

„Podať“ na blogu by ste si ju teda netrúfli?

Interné veci riešime v škole. Vyjsť s nimi na blog by nebolo fér a prakticky ani nemám s čím.

Ani keby sa prípad Žarnay udial na vašej škole?

V tom prípade by som to urobil. Človek sa však na blog a k novinárom utieka až vtedy, keď si inak nevie rady.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/0/71/7146040/2.jpg" author=""]Pochopil som, že problém nie je v odboroch, ale učiteľkách.[/content]

[content type="citation"]Učitelia do našich odborov nechcú[/content]

V školstve fungujú dvoje odbory – Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy plus Nové školské odbory. Opýtam sa rovno – načo existujete, keď neviete pomôcť človeku ako Žarnay?

Existujú ešte aj tretie, kresťanské odbory, ale k Žarnayovi - Nové školské odbory dali vyhlásenie na jeho podporu, hoci nebol a ani nie je ich členom. Podporili sme ho teda morálne. Osobne som o jeho prípade písal na blogu, komunikujem o tom s kolegami, Ota Žarnaya sme dokonca minulý rok pozvali na konferenciu o bossingu a mobbingu. Myslím si teda, že sme mu pomohli.

Bol však členom starých odborov, z ktorých nakoniec vystúpil, lebo zistil, že sa nič nedeje. Opakujem však – problém nie je v odboroch, ale v jeho škole, kde sa za neho nepostavili kolegovia ani základná odborová organizácia. Tamojšia predsedníčka odborov sa to vraj dokonca celé snažila ututlať a postupovala ruka v ruke s vedením školy.

Pravda je pritom taká, že šéf odborov si môže dovoliť ísť do konfliktu s vedením školy, lebo ho podľa Zákonníka práce nemôžu prepustiť. Môže teda riskovať. Ak to však nerobí, čo s tým zmôžete?

Čakal by som, že aspoň odborári budú za Žarnaya na barikádach.

Je to zlé, lebo napríklad staré odbory len striktne sledujú Zákonník práce a obchádzajú iné kritériá, napríklad morálne. Odbory ako také majú byť apolitické, prípad Ota Žarnaya sa však už stal politickým.

Zodpovednosť jasne nesie šéf VÚC Trebuľa. Mimochodom, minister školstva sa rozhodol poslať na obchodnú akadémiu kontrolu, takže to vyzerá, že Čaplovič sa snáď konečne rozhýbe. Pochybujem však, že pôjde proti svojim v strane Smer. Zatiaľ to beriem ako kamufláž.

Čo však povedať na to, že druhého kola volieb, kde si ľudia mohli vyberať medzi Trebuľom a Bauerom, sa zúčastnilo len 10 percent voličov? Vydala sa vtedy výzva, aby všetci učitelia kraja šli voliť a odstavili Trebuľu, najviac práce na tom odviedol Vlado Crmoman. Nestalo sa tak, len málokto z kolegov šiel aspoň takto nepriamo podporiť Žarnaya. Stačilo pritom málo, veľký rozdiel v počte hlasov tam nebol. Keby boli učitelia disciplinovaní a naozaj kolegiálni, zmenili by situáciu v politike aj strednom školstve košického kraja.

Staré odbory, ktorým šéfuje Pavel Ondek, združujú okolo 55-tisíc členov.

To len deklarujú. Viem o tom, že im dosť ľudí vystúpilo.

Koľko členov máte vy?

Veľmi málo, zhruba 500.

To však znamená, že aj nové odbory zlyhávajú v presviedčaní.

Na prvý pohľad to vyzerá tak, že zlyhávame. Čakali sme viac ľudí, ale nehlásia sa. Na strednom a západnom Slovensku je to lepšie, na východe skôr mŕtve. Učitelia a učiteľky k nám jednoducho vstupovať nechcú, sú však aj školy, kde sme aktívni.

Prečo by si mal učiteľ vybrať vaše a nie Ondekove odbory?

To nie je nákup čokolády, kde si vyberáte, ktorá je lepšia.

Povedzme, že som učiteľ, a na rozhodnutie potrebujem argumenty. Chcem vedieť, v čom ste lepší.

Samozrejme, je to legitímna otázka. Môžem povedať, v čom sme horší – máme veľmi málo peňazí aj členov. Lepší sme v tom, že chceme pôsobiť radikálnejšie. Vstupovali sme do toho s tým, že chceme urobiť aj nejaký štrajk, v ktorom by učitelia vystupovali agresívnejšie. Momentálne je však naším primárnym cieľom budovanie siete základných organizácii v školách.

Na začiatku sme totiž boli naivní, keď sme si mysleli, že k nám ľudia vstúpia a všetko sa okamžite začne meniť. Záujem sme mali hlavne o učiteľov, ktorí vôbec nie sú v odboroch. Ide to však strašne pomaly.

Čo vás dnes v školstve vytáča najviac?

Pasivita kolegýň. Tej mám plné zuby, veľmi ma to znechucuje. Keď aj navrhnem, aby sme niečo urobili, nik nič nechce, jednoducho kolektívna depresia.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/0/71/7146040/4.jpg" author=""]Pri zakladaní odborov sme boli naivní. Mysleli sme si, že k nám ľudia vstúpia a všetko sa okamžite začne meniť.[/content]

[content type="citation"]Otvoriť si ústa? Dobre si to premyslite[/content]

Som učiteľ a právom som si otvoril ústa na riaditeľa. Ten ma chce teraz pod vymyslenou zámienkou vyhodiť. Ako mi pomôžete?

Najskôr by sme museli zistiť oficiálny dôvod, teda zámienku, prečo vás chce vyhodiť.

Za názor. Povedal som si svoje a zrazu som nadbytočný.

Tomu, kto si chce otvoriť ústa, by som poradil, nech si dobre premyslí, ako to bude robiť. Najskôr nech si zhromaždí päť až desať kolegov a spolu nech vytvoria základnú odborovú organizáciu. Predseda s podpredsedom potom budú zákonom krytí pred vyhodením a budú sa môcť razantnejšie vyjadrovať k dianiu na škole.

Nemám čas zakladať odbory. Povedzme, že už som vaším členom a platím vám dve eurá členského mesačne. Ako mi pomôžete?

Na jednej škole sme nedávno mali prípad, keď sa riaditeľ začal vyhrážať členom našich odborov, že ich zruší. Niektorí sa zľakli a vystúpili, predseda sa ozval. Zastali sme sa ho a riaditeľovi poslali list, že ak mieni ďalej porušovať ústavné práva, dáme ho na súd.

Riaditeľ ma ide vyhodiť. Čo pre mňa urobíte?

Po šiestich mesiacoch členstva poskytujeme v takejto situácii bezplatnú právnu pomoc.

Máte okolo 500 členov, čiže príspevky do 1000 eur mesačne. Stačí teda minimum súdnych procesov a už nikomu nepomôžete, lebo na to nebudete mať.

Áno, mali by sme problém, veľmi dobre si to uvedomujeme. Kým nebude viac členov, musíme hľadať iné cesty. Preto hovorím, že učiteľ, ktorý ide do konfliktu, si musí veľmi dobre premyslieť, čo a ako bude hovoriť, a myslieť aj na to, aké má krytie. Musí sa tiež vedieť orientovať v zákonoch.

Keď učitelia naposledy pred rokom a pol štrajkovali, pôsobilo to komicky, neúspech sa šéfmi starých odborov vydával za úspech. Ľudia však do vašich nových odborov masívne neprechádzajú. Nie je to tým, že na nich nepôsobíte o nič razantnejšie?

Odbory sú len také, aká je ich členská základňa. Ak je tá pasívna, aj jej zástupcovia budú rovnakí. Navyše minulý rok predsa Nové školské odbory ukázali, že chceme urobiť štrajk. Plánovali sme ho počas testovania deviatakov a písomných maturít, čo by znamenalo výrazné dopady. Pridalo sa k nám však, bohužiaľ, len veľmi málo učiteľov. U väčšiny nemáme podporu a staré odbory o tom ani len nerozmýšľali. Brali nás ako konkurenciu a otravný hmyz.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3DCX na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3DCX na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Kto ovláda svet a Kurzov kurz vo V4 (týždeň podľa Schutza)

Sto rokov po monarchii a stopäťdesiat po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa stredná Európa môže pripraviť na veľký „relaunch“ nacionálnych vášní.

Sebastian Kurz v objatí s Junckerom.

Babiš vyhrá, to je jasné. S kým však môže vládnuť?

V piatok a v sobotu sa v Česku konajú voľby do Poslaneckej snemovne.

Andrej Babiš na stretnutí s voličmi.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop