Bratislava 2. novembra (TASR) - Najväčšou výzvou menšinovej politiky Slovenska zostanú na nasledujúce dve desaťročia Rómovia. Uvádza sa to v dokumente Vízia vývoja SR do roku 2020, ktorý spracoval Inštitút pre verejné otázky. Podiel Rómov v celkovej populácii bude narastať, nie však takým tempom, ako predpovedajú niektorí politici.
Z hľadiska možných ohrození je nebezpečný skôr vývoj smerom k postupnej etnickej dominantnosti Rómov v niektorých okresoch Slovenska a odchod majoritnej časti obyvateľstva z tohto územia. To by mohlo viesť k ekonomickému kolapsu týchto okresov. Nepriaznivý demografický vývoj je možné zvrátiť za predpokladu zlepšenia infraštruktúry rómskych osád a systematickejšej práci s rómskou populáciou v predškolských a školských zariadeniach.
Obyvatelia rómskych osád sa aj bez ohľadu na proces európskej integrácie a zlepšovanie ekonomickej situácie na Slovensku naďalej budú nachádzať v stave hmotnej núdze. "Nožnice" medzi majoritnou časťou spoločnosti a Rómami sa budú otvárať. Dá sa očakávať, že štátna administratíva, samosprávy aj mimovládne organizácie budú rómskemu etniku venovať čoraz väčšiu pozornosť aj finančné prostriedky, čo sa bude stretávať s odmietavým postom väčšinovej časti spoločnosti.
V materiáli sa okrem iného uvádza, že dôležitou výzvou pre Slovensko aj Európsku úniu je uvedomenie si heterogenity rómskej populácie a potrieb jednotlivých skupín Rómov. Veľká časť problémov totiž vzniká práve nepochopením výraznej odlišnosti jednotlivých rómskych skupín zo strany majority.
Štúdia predpokladá, že v najbližších 10 až 15 rokoch vyvrcholia dva protichodné procesy, ktoré v rómskej komunite začínajú. Predovšetkým rómskymi elitami je podporovaný proces národno-emancipačný, proces asimilácie zase Rómami strednej vrstvy. Existujú dôvody na to, že v priebehu dvoch desaťročí sa bude časť rómskej politickej scény radikalizovať, čím vznikne nová kvalita vzťahov vo vnútri rómskej komunity, ako aj navonok.
Slovensko je najviac heterogénnou krajinou strednej Európy. Národné menšiny tvoria od 10 do 20 percent populácie. Najpočetnejšou je maďarská menšina (9,7 percenta), nasleduje rómska (1,7 percenta), česká (0,8 percenta). Ostatné menšiny nedosahujú ani jednopercentné zastúpenie v populácii. Týka sa to rusínskej, ukrajinskej, nemeckej, poľskej, moravskej, chorvátskej, ruskej, bulharskej a židovskej menšiny.
