O Ficovej taktike pred druhým kolom hovorí, že je toxická a môže ho dobehnúť.
Ktorému z kandidátov najviac pomohla k výsledkom v prvom kole jeho kampaň?
„To sa nedá jednoznačne povedať, ale myslím, že Kiskovi a Procházkovi. Z rôznych dôvodov. Myslím, že Procházkova kampaň bola urobená takticky dobre a dobrý bol aj jej obsah. Kiskovmu štábu treba nechať to, že remeselne majú veľmi pekne urobené reklamy, či už to bol šot, alebo veci na Facebooku.“
Ak by som mal používať reklamný slovník, aký bol Radoslav Procházka produkt?
„Páčilo sa mi na ňom, ale aj na Kiskovi či Kňažkovi, že v kampani jasne pomenovali, akú politiku predstavujú. Procházka dokázal ľuďom povedať, že jeho kandidatúra je o generačnej výmene a aktívnej službe, prosto že prichádza výkonný mladý politik. Kňažkova kampaň bola o poslednej poklone novembru 1989 a návrate k jeho hodnotám, Kiska sa zase jasne vymedzil voči tradičným politikom a predstavoval sa ako nepolitický politik, ktorý príde do systému a urobí v ňom poriadok. Všetkým trom kampaniam sa podarilo jednoducho hovoriť to, čo chceli, aby si ľudia o ich kandidátovi mysleli. Je druhá vec, koľko ľudí nakoniec prilákali k urnám, ale keď sa vrátim k Procházkovi, produkt bol zadefinovaný tak, ako sme chceli.“
Každý kandidát má plusy aj mínusy. Snažili ste sa nejaké Procházkove slabiny v kampani potlačiť?
„Samozrejme, že sa človek snaží niektoré veci nezdôrazňovať. Ale o tom naša robota vo volebnom štábe nebola. Úlohou tímu bolo hlavne odbremeniť kandidáta od technických a prevádzkových vecí kampane, aby sa mohol venovať tomu, čomu sa venovať má – a to je hovoriť k voličom, či už cez médiá, alebo v priamom kontakte v teréne. My sme mu mali hlavne robiť servis.“
[content type="avizo-clanok" id="7147133" title="Píše politológ Jozef Bátora:" url-type="sme-article"]Radoslav Procházka jasne vyjadril potrebu „politickej politiky“ a uspel[/content]
O čom teda bola vaša práca? Čo vlastne robí šéf prezidentskej kampane?
„Myslím, že v každom štábe to bolo inak. Patrí sa povedať, že náš tím bol veľmi malý, viac založený na mladých ľuďoch, nadšencoch a dobrovoľníkov než na nejakých profesionálnych marketingových konzultantoch, ktorí prídu a odídu. Ani ja som nikdy v reklame nerobil. Štáb sa staral o kontakt s médiami, sociálne siete, organizovanie stretnutí s občanmi, administratívu kampane a venovali sme sa aj politickej stratégii, čiže rozmýšľali sme nad tým, ako všetko do seba zapadá. Ja som bol v tomto všetkom čiastočne zapojený priamo, napríklad s niektorými novinármi som sa bavil skôr ja než Marie Stracenská, ktorá bola hovorkyňou, na zvyšok som skôr dohliadal a potom prediskutovával s Radom Procházkom.“
Ako vyzeral váš deň?
„Vedenie kampane je normálna práca, do ktorej človek chodí pol roka. Ráno o deviatej sme mávali jednu výživnú poradu, o piatej popoludní často druhú. Stále musíte vedieť, kde kandidát je, čo ho v ten deň čaká a tri dni dopredu rozmýšľate, čo bude ďalej.“
Procházka finišoval kampaň so sloganom „silný prezident chráni ľudí“. Komu zišiel na um?
