Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
BRATISLAVA. Odmenu do 17 600 eur bude môcť dostať oznamovateľ korupcie alebo inej protispoločenskej činnosti, podľa návrhu zákona, ktorý predstavil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).
Maximálna výška odmeny je 50-násobkom minimálnej mzdy.
Nárok však nebude automatický. Rozhodovať o ňom bude ministerstvo spravodlivosti po právoplatnom uzavretí prípadu. To na Slovensku trvá aj niekoľko rokov.
Odmeny oznamovateľom sa už v zahraničí účinne využívajú, konštatuje právnik Pavel Nechala z Transparency International, ktorá sa na príprave zákona podieľala.
Najúčinnejší systém podľa neho zaviedli v USA ešte počas občianskej vojny. Takzvaný Lincolnov zákon priznáva takej osobe podiel na ušetrených prostriedkoch.
Kto koho chráni
Whistlebloweri
Oto Žarnay - učiteľ Obchodnej akadémie v Košiciach vlani poukázal na míňanie tisícov eur pre externých právnikov.
Simona Rudavská - v roku 2010 oznámila korupciu na ministerstve práce. Po nástupe ministra Jána Richtera ju prepustili. Nové miesto jej našli po zverejnení kauzy.
Jozef Žaťko - keď upozornil na kradnutie benzínu v polícii, nasledovali zrážky z platu a izolácia. Neskôr odišiel;
Peter Holúbek - bývalý príslušník SIS dostal výpoveď, keď jej šéfa Jozefa Magalu upozornil na kauzu Gorila.
Návrh zákona, ktorý na ministerstve pripravovali ešte za éry Daniela Lipšica (Nova), počíta aj s ochranou oznamovateľa v práci. Aby ho nemohli za trest vyhodiť, alebo preradiť na horšiu pozíciu.
„Dochádza k neoprávnenému postihu, a to má negatívne dôsledky nielen na oznamovateľa, ale aj na jeho kolegov a spoločnosť. Je to model správania, kde mlčanie je riešením,“ hovorí Nechala.
Poukázal na kauzu učiteľa Ota Žarnaya z Košíc, ktorý dostal výpoveď, keď kritizoval šafárenie s peniazmi vo svojej škole.
Nechala v minulosti zastupoval bývalého policajta Jozefa Žaťka, ktorý na Kaliňákovom ministerstve v roku 2010 upozornil na kradnutie benzínu pracovníkmi úradu ochrany.
Konečne ho ukázal
Ak zákon prejde, bude oznamovateľa v zamestnaní na príkaz súdu chrániť inšpektorát práce.
„Zamestnávateľ môže robiť právne úkony alebo vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch voči chránenej osobe iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu,“ vysvetľuje Kaliňák.
Ministerstvo malo návrh pripravený už začiatkom februára. Predstavilo ho dva dni pred prezidentskými voľbami.
Teraz pôjde do pripomienkového konania. Do platnosti má zákon vstúpiť na jeseň.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
