„Európske krajiny NATO musia po anexii ukrajinského polostrova prehodnotiť svoj príspevok na spoločnú obranu,“ hovorí bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch a šéf Inštitútu pre verejné otázky MARTIN BÚTORA.
Súčasťou NATO sme desať rokov. Ako to prospelo Slovensku?
„Mnohonásobne. Sme členmi spoločenstva, ktoré si navzájom chráni svoju bezpečnosť, sú to krajiny, ktoré majú liberálnu demokraciu, trhové hospodárstvo. To je významné vzhľadom na to, čo sa deje na Ukrajine.“
Niektorí hovorili o alternatíve neutrálneho Slovenska ako Rakúsko, Švédsko či Fínsko. Nebolo by to lepšie?
„Princíp neutrality sa pozmenil po roku 1989. Typ neutrality už celkom nesedí na súčasnú situáciu, navyše aj Rakúšania, aj Švédi sú s nami v Únii. Ani finančne by to nebolo výhodné.“
Zapájalo sa Slovensko dostatočne do spoločnej obrany?
„Slovensko plnilo vzhľadom na veľkosť svoje úlohy dobre. Napríklad v misiách, ako v Afganistane sme prispeli primerane. Na druhej strane patríme ku krajinám, ktoré neplnia to, na čo sa zaviazali, teda nedávajú na obranu viac ako dve percentá HDP. Slovensko však nie je jediné. Aj keď v každej krajine sa nájde dosť politických odôvodnení, že peniaze treba inde, dlhodobo to nie je udržateľné. Môže to spôsobiť, že Spojené štáty, ktoré neporovnateľne viac prispievajú na spoločnú obranu, nebudú mať na európskej strane partnerov na úlohy, ktoré NATO má plniť. Nie je náhoda, keď český poslanec Ivan Gabal nedávno vzhľadom na udalosti na Kryme predložil návrh opatrení, z ktorých jedným bolo zvýšenie peňazí na obranu.“
V čom udalosti na Kryme zmenia NATO?
