Vyše tridsať autorov napísalo takmer 700-stranovú históriu samostatnosti Slovenska. Po dvadsiatich rokoch ide o prvý veľký pokus.
Nazývali ho problémovým dieťaťom, národnou tragédiou, krajinou bez budúcnosti, ale aj ekonomickou výzvou. Samostatné Slovensko existuje už vyše dvadsať rokov.
Aké malo predpoklady, keď vznikalo a ako obstálo, zisťovali historici zo Slovenskej akadémie vied. Ich vyše 600-stranová monografia 20 rokov samostatnej Slovenskej republiky je prvým veľkým pokusom, ako hlbšie zhodnotiť naše najnovšie dejiny.
Milé prekvapenie
Ak by sme ako meradlo úspechu brali prognózy, ktoré sprevádzali vznik samostatného Slovenska na medzinárodnej scéne, dalo by sa povedať, že pomerne milo prekvapilo. Podľa jedného zo zostavovateľov publikácie Slavomíra Micháleka sa totiž stalo mladé Slovensko už krátko pred jeho vznikom na stránkach americkej tlače „problémovým dieťaťom“.
Obavy z rozbitia federácie sa premietali aj do komentárov, Česko sa však mohlo tešiť menej kritickému pohľadu.
„Ako príklady sa uvádzajú protikladné osobnosti premiérov, Klausa ako autora úspešnej ekonomickej reformy, Mečiara ako bývalého komunistu a boxera. Kým česká politika už neraz úspešne zmaturovala na medzinárodnom poli, Slovensko bude musieť svoje miesto obhájiť,“ uvádza vo svojej štúdii Michálek o obraze, ktorý ponúkal na konci roku 1992 americký denník The Washington Times.
Novinár Andrej Borowiecz, ktorý sa v celej sérii článkov venoval nepriaznivým perspektívam Slovenska, mu prorokuje 40-percentnú nezamestnanosť a označuje ho ako „krajinu s nejasnou budúcnosťou, ekonomikou i hranicami“.
Najčastejšou obavou amerických ekonomických novinárov bola hospodárska nestabilita Slovenska, tlač sa pri predpovediach nevyhýbala ani stereotypom, ktoré občas hraničili až s hystériou.
„Pražský spravodajca Marc Fisher cituje pražských občanov, nemenovaných západných diplomatov, nemenovaných slovenských novinárov a nepoužíva argumenty. Rozpad štátu označil za tretiu národnú tragédiu, hneď za Mníchovom a inváziou sovietskych vojsk v roku 1968,“ píše Michálek o čiernobielej optike, ktorá sa vinie článkom pri pohľade na Čechov a Slovákov. „Česi pijú pivo, Slováci víno, aj v tom videl Marc Fisher prejav slovenskej zaostalosti,“ ironizuje Michálek.
Demonštrácia za samostatnosť Slovenska, rok 1992. FOTO – ČTK
Vladimír Mečiar a Václav Klaus si delia republiku v záhrade vily Tugendhat. Foto – TASR
Ocenili slušný rozchod
Ešte ďalej v útočnom komentári Davida Morrisona zašiel The National Journal. „Začína sa opisom vzniku štátu, oslavou na Námestí Slovenského národného povstania s 50-tisíc ľuďmi. Spomína aj osobu Jozefa Tisa. Slovensko prezentuje ako najsocialistickejšiu krajinu východného bloku s 99-percentným štátnym vlastníctvom,“ píše Michálek vo svojej štúdii.
