Ako znáša rodina volebnú kampaň? Ako vyzerá deň hlasovania? Akú záťaž znamená politika pre rodinu? Denník SME hovoril s manželkami vrcholných politikov o tom, ako kariéra ich manželov vplýva na ich vlastné kariéry a životy. Zhodujú sa, že ich vlastné ambície a sny musia ísť bokom.
Najhoršie na kandidatúre je, že sa na manžela nemôžete spoľahnúť, vraví KATARÍNA PROCHÁZKOVÁ.
Aký bol váš volebný deň?
„Veľa sme cestovali. Išli sme z Trnavy, kde sme u mojej mamy nechali deti, do Banskej Bystrice, kde sme volili, a nakoniec do Košíc.“
V kampani ste boli najaktívnejšou ženou, aké to bolo?
„Nebola som tak aktívna. Bola som na dvoch tlačovkách. Nebolo to nič neobyčajné. Len som Rada podporovala. Keď kandidát hovorí o rodine a jej ochrane, ale neukáže, že je to realita, že tak naozaj žije, nemá to podľa môjho názoru veľmi hodnotu.“
Narážate na premiéra?
„Nie, vôbec. Ale politická kultúra je u nás iná. Aj premiér poznamenal na manžela, že je to ťahanie rodiny do kampane. Ale keď je rodina prirodzenou súčasťou života, každý deň v nej žije a vracia sa k nej, tak je prirodzené, že je súčasťou kampane.“
Bol to váš nápad zapojiť sa, alebo vás prehováral?
„Bavili sme sa o tom pri deťoch. Najmä pri staršom synovi, lebo už je v kolektíve. Je to iné ako pre 1,5-ročnú dcéru, ktorá to nevníma a je to pre ňu všetko zábava. U syna je to iné, lebo aj spolužiaci to už vnímajú. Syn sám chcel ísť do videa, aj keď nechcel nič povedať. Bral to ako podporu tatina. Je veľký fanúšik svojho otca. Jeho najlepší kamoš sa ho dokonca pýtal, prečo nie je aj na plagátoch. Deti to berú ako podporu, chcú, aby všetci videli, že má doma aj ich.“
Na Slovensku málokedy ženy verejne podporujú politikov. Prečo?
„Je to prežitok komunizmu, keď ženy vedľa manželov vôbec neboli. Je to škoda. Protokol v západných krajinách ale aj u nás je nastavený na to, že politik má manželku.“
Keď vystúpite, tak stratíte anonymitu. Vypomstilo sa vám to?
