Ako znáša rodina volebnú kampaň? Ako vyzerá deň hlasovania? Akú záťaž znamená politika pre rodinu? Denník SME hovoril s manželkami vrcholných politikov o tom, ako kariéra ich manželov vplýva na ich vlastné kariéry a životy. Zhodujú sa, že ich vlastné ambície a sny musia ísť bokom.
K novinárčine sa už zrejme nevrátim, vraví BEÁTA LIPŠICOVÁ.
Keď váš muž kandiduje, aký je váš volebný deň?
„Deň predtým je to úplne hektické, čo cíti aj rodina. Manžel je na výjazdoch, stretáva sa s občanmi. V deň volieb ideme spolu odvoliť. Najväčšia hektika sa začína uzavretím volebných miestností a čakaním na výsledky. Reálny kolotoč je vždy až deň po voľbách. Vtedy sa začne rokovať, dohaduje sa nová vláda. Maratón rokovaní po voľbách je vždy oveľa náročnejší ako volebný deň, ktorý je paradoxne dosť pokojný.“
Aká bola kampaň v roku 2012?
„Kampaň si odkrútil manžel sám so svojím tímom, ja som sa do nej vôbec nezapájala. Stále sa totiž vnútorne cítim ako novinárka. Ale hlavne – v tom čase som sa venovala rodine, keďže máme dve malé deti. Kampaň bola časom, keď bol manžel skoro stále preč a nie je možné, aby boli preč obaja. Ale to nie je najväčšia daň za to, že je v politike. Teraz je to normálne pre viaceré rodiny, deti často nevidia otca aj niekoľko dní, keďže musí chodiť za prácou napríklad na týždňovky.“
Čo je teda to najhoršie?
„Najhoršia vec je, keď si politik prácu stále nosí v hlave domov. Nedá sa totiž len tak odstrihnúť, zavrieť dvere zvnútra a preladiť. Politika je plná negatívnej energie a najhoršie je, keď sa čiastočne prenesie domov. Ale v tomto máme našťastie výbornú terapiu – naše deti. Tie tatina vždy pomyselne aj reálne vezmú za ruku a odvedú do toho svojho detského sveta, ktorý má najväčšiu hodnotu. Pri nich vždy na politiku zabudne.“
Rozprávate sa o politike?
„Áno, aj keď častejšie sme o nej hovorili, kým sme nemali deti. Ale rozprávame sa aj teraz, nebudem sa tváriť, že hovoríme len o večeri.“
Keď chcel ísť kandidovať do parlamentu, ako vyzeralo rozhodovanie?
„Nie sme klasický prípad, pretože nás politika zoznámila. Od 22 rokov som bola aktívnou novinárkou, spravodajkyňou, robila som politické diskusie. Asi o dva roky neskôr sme sa zoznámili a on už bol na ministerstve spravodlivosti.“
Ako štátny úradník.
